Keď som svojho času pracoval v Keni v Nairobi pre opustené deti z ulice, milo ma prekvapil telefonát zo slovenskej misie, či by som nebol ochotný odviesť prof. Krčméryho do Tanzánie na jednu začínajúcu misiu, ktorú tiež podporoval a vďaka ktorej tam vzniklo aj zdravotné stredisko.
Bolo pre mňa cťou môcť ho na misiu odviesť a počas celodennej cesty s ním prebrať rozličné témy, od tých misijných až po politické a možnú kandidatúru na prezidenta republiky.
Nikdy nezabudnem na to prekvapenie, keď sme po celodennom cestovaní dorazili na misiu v Shelui a uprostred Afriky som našiel hrstku mladých Slovákov. Ty Emília zo svojou kamarátkou Zuzanou ste však boli tie, ktoré misiu rozbehli a dali jej dušu. Postupne ste do misie zaangažovali desiatky svojich známich a priateľov.
Emília, bola si pre mňa veľkým povzbudením! Nechala si na Slovensku dobru prácu o akej mnohí snívajú, potenciálne si si mohla zarobiť slušné peniaze a mala pred sebou možný karierny postup. To všetko si však zanechala, aby si mohla byť užitočná pre chudobné deti v Afrike.
Spolu s miestnym kňazom otcom Francisom, s ktorým ste sa svojho času spoznali v Ríme ste pre deti kmeňa Datogov rozbehli materskú škôlku a základnú školu. Dokázala si oslovit a nadchnúť pre tento projekt mnohých ľudí s ktorých pomocou dnes dostávajú vzdelanie stovky deti…
Ďakujem ti za tvoj príklad! Vďaka za tvoje nasadenie pre chudobných, tvoju odvahu, kreativitu, radosť, pracovitosť a veľké srdce!
Tento blog som chcel napísať už pred pár rokmi, lebo to, čo ste spolu zo Zuzanou dokázali rozbehnúť ma nadchlo a povzbudilo… Ďakujem vám!
Pán nech udelí večný pokoj tvojej duši!
P.S. Emília Biháriova zahynula 12. augusta pri autonehode v Tanzánii. Bola doktorandkou Filozofickej fakulty na Trnavskej UCM , kde študovala etnológiu. Svoje skúsenosti a zážitky z Tanzánie opísala na svojom blogu: https://emiliabihariova.blog.sme.sk/
