Uvedomujem si veľmi dobre, že moslimský svet je veľmi rôznorodý. Vychádzam však zo svojej skúsenosti, ktorá je východoafrická. Mal som do činenia s moslimami z Kene, Somálska, Etiópie a Sudánu.
Aspoň niektoré dôvody, prečo si zaslúžia moslimovia môj rešpekt:
Zmysel pre modlitbu. Toto je vec, ktorá na mňa urobila najväčší dojem. Vidieť moslimov na kolenách s čelom na zemi štvrť hodinu sa modliť niekoľko krát denne – to nechá na človeku veľmi silný dojem! Priznám sa, nepoznám kresťana, ktorý by sa modlil tri až päť krát denne štvrť hodinu na kolenách... A pritom sa vo všeobecnosti pokladáme za lepších a pravovernejších...Niekedy si kladiem otázky typu:"kto si skôr zachráni dušu, formálny kresťan, alebo horlivý moslim?"
Zmysel pre posvätno je v mešitách silno strážené a vchádza sa zásadne bez obuvi, aby sa podčiarkla úcta a rešpekt k svätyni. Do niektorých kresťanských chrámov, katedrál a bazilík sa chodí často bez akéhokoľvek rešpektu. Mnohí si prídu len obzrieť a odfotiť umenie a vypočuť si výklad. Čoraz častejšie si kostoly akoby mýlime s múzeami...
Ramadán je pre moslimov posvätnou vecou a veľkou výzvou. Nemôžu od východu slnka až po jeho západ nič jesť a dokonca ani piť. V klimatických podmienkach Afriky nemôcť cely deň piť je o veľmi veľkej obete. Je to fyzicky veľmi náročne a niekedy aj nebezpečné. Chcem len poukázať na veľkosť obety týchto ľudí, ktorí ju podstupujú. Vo všeobecnosti sa náročnosť kresťanského pôstu s náročnosťou ramadánu nedá porovnávať.
Rodina a deti. Pre moslimov je rodina posvätnou vecou a deti prijímané ako požehnanie zhora. Nezáleží na tom či sa jedná o tretie, štvrté či piate dieťa. V typicky moslimských krajinách nie je možné ísť na potrat. Dieťa je vnímané ako dar z nebies a veľká rodina sa berie ako veľké požehnanie. Aj v tomto ohľade úcty k životu nás moslimovia zahanbujú.
Morálka. Ide o citlivú tému, ktorú nie je jednoduché hodnotiť. Tu však treba povedať, že mnohoženstvo sa týka úzkej skupiny moslimov, ktorí si to môžu finančné dovoliť. Nepoznám moslimskú ženu, ktorá by to obhajovala a nevadilo jej, že sa o svojho manžela musí deliť s ďalšou ženou. Často to vytvára žiarlivosť, nevraživosť a veľmi komplikované vzťahy. V predmanželskom vzťahu platia prísne pravidlá. Moslimské dievča ma zakázané akýkoľvek fyzický kontakt s mužom. Problémom je aj podanie ruky na pozdrav... Zahaľovanie sa je prirodzenou súčasťou ich náboženstva a kultúry, aby neprovokovali a správali sa cudne.
Alkohol, drogy, bary, prostitúcia, herne a automaty. Sú moslimské krajiny, kde nič z toho nenájdete.“ Moslimský otec sa má venovať rodine a nie chodiť po krčmách a baroch.“ Bola odpoveď jednej mladej moslimky na to, aká je úloha otca v rodine.
V typicky moslimských krajinách nenájdete problémy s alkoholizmom, ľudí závislých na drogách, gemblerov či prostitútky... To je výsada krajín s „vyspelou demokraciou“...
My sa na našom kresťanskom Slovensku s dvojkrížom na národnej vlajke sa napríklad nehanbíme vylepiť bilbord s nahou ženou pozývajúcou do verejného domu aj neďaleko národnej baziliky v Šaštíne. A nehanbíme sa veľa iných veci, ktoré nemajú nič spoločné s morálkou a kresťanstvom. Na všeličo sme si už v našej krajine zvykli...
Nečudujme sa potom, že sme v očiach moslimov len pohania. Verejný priestor je v moslimských krajinách oveľa čistejší ako ten náš „kresťanský“...
Keď to všetko zrátame dokopy, v mnohých oblastiach života sa ako kresťania musíme hanbiť a červenať. Aj preto je naša „kresťanská Európa“ tam kde je. V morálnom, demografickom a duchovnom úpadku. Je paradoxom, že tých, ktorých sa tak veľmi bojíme a máme skoro za fanatikov nás v mnohých aspektoch života predbiehajú a zahanbujú...
