Zjavenie 13. Júla 1917
Lucia musí prežívať veľmi bolestne chvíle. Množia sa útoky zo strany mami, miestneho kňaza aj výsmechy dedinčanov. V určitom momente kapituluje a na miesto zjavení sa už nechce vrátiť...
13. júla sa Lucia ráno zobudí a ako sama hovorí: "Bola to zvláštna sila, milosť. V jednom okamihu akoby ma pobadala neznáma sila, utekala som pre Hyacintku a Františka a vravela, že musíme ísť do Cova da Iria."
Panna Mária odhaľuje tajomstvo o udalostiach, ktoré čakajú tento svet. Je rozdelené do troch častí: prvá a druhá časť boli zverejnené krátko po zjaveniach, tretia časť bola zverejnená až v roku 2000.
V prvej časti tajomstva ukazuje deťom peklo.
Lucia to popisuje takto: "Panna Mária roztiahla ruky a z jej prstov vytryskla žiara, ktorá akoby prerazila hlbiny zeme. Zdalo sa, že odraz žiary prenikol do zeme a videli sme sťa more ohňa, diablov a duše, akoby boli priesvitným uhlím čiernej alebo bronzovej farby, ale s ľudským výzorom. Duše sa v tomto požiari vznášali, dvíhané do výšky s plameňmi, ktoré ale potom znovu padali na všetky strany, podobné iskrám vo veľkých požiaroch. Boli bez váhy a rovnováhy. Krik, stonanie od bolesti a zúfalstvo spôsobovali hrôzu a trasenie. Pod vplyvom tohto videnia som zúfalo vykríkla. Počuli to všetci okolostojaci. Diabli sa rozlišovali tým, že mali hrozné a škaredé črty strašných a neznámych zvierat. Boli priesvitní, ako to rozžeravené uhlie. Boli sme takí prestrašení, že sme zdvihli oči k Panne Márii a prosili o pomoc.“
Druhá časť tajomstva hovorí o budúcnosti.
Vtedy nám Panna Mária povedala: „Videli ste peklo, kam sa dostávajú duše úbohých hriešnikov. Boh chce vo svete zaviesť úctu k môjmu Nepoškvrnenému Srdcu, aby ich zachránil. Ak ľudia urobia, čo vám poviem, veľa duší sa zachráni a bude mier.
Vojna sa chýli ku koncu. Ak neprestanú urážať Boha, vypukne za pontifikátu Pia XI. nová, krutejšia vojna. Až uvidíte noc ožiarenú neznámym svetlom, vedzte, že to je veľké znamenie, ktorým Boh dáva najavo, že dopustí na svet za jeho zločiny vojnu, hlad, prenasledovanie Cirkvi a Svätého Otca.
Aby sa tomu zabránilo, prídem požiadať o zasvätenie Ruska môjmu Nepoškvrnenému Srdcu a o zmierne sväté prijímania počas prvých sobôt v mesiaci. Ak ľudia splnia moje želanie, Rusko sa obráti a bude mier. Ak nie, bude Rusko šíriť svoje bludy po svete a Svätý Otec bude musieť veľa trpieť, rôzne národy budú zničené.
Ale nakoniec zvíťazí moje Nepoškvrnené Srdce. Svätý Otec mi zasvätí Rusko, to sa obráti a svetu bude dopriaty na nejakú dobu mier. Portugalsko si zachová svoju vieru.“
Tretia časť tajomstva bola na žiadosť Panny Márie zachovaná v tajnosti.
Bola zverejnená Janom Pavlom II. 13. mája 2000. Sestra Lucia píše:
„Po dvoch častiach, ktoré som už vyložila, videli sme po ľavej strane Našej Panej trochu vyššie anjela s ohnivým mečom v ľavej ruke. Šľahal z neho iskriaci plameň, ktorý ako sa zdá mal zapáliť celý svet. Iskry však zhasínali pri dotyku s jasom Našej Panej, ktorý vychádzal z jej pravej ruky smerom k nemu. Anjel ukazujúc pravou rukou na zem silným hlasom povedal: Pokánie, pokánie, pokánie!
V nesmiernom svetle, ktorým je Boh, sme videli niečo podobné tomu, ako sa vidia osoby v zrkadle. Keď pred ním prechádzal biskup oblečený do bieleho, mali sme predtuchu, že je to Svätý Otec. Iní rôzni biskupi, kňazi, rehoľníci a rehoľníčky vystupovali na strmý vrch, na vrchole ktorého bol veľký kríž z neotesaných kmeňov, akoby boli z kôry korkového stromu.
Svätý Otec, skôr než tam prišiel, prešiel cez veľké mesto spolovice zrúcané a neistým krokom, strápený bolesťou a utrpením, modlil sa za duše mŕtvych, s ktorými sa stretal na svojej ceste. Keď prišiel na vrchol kopca, kľačiac pod veľkým krížom bol zabitý skupinou vojakov, ktorí naňho strieľali z rôznych zbraní. Takto zomierali jedni po druhých - biskupi, kňazi, rehoľníci a rehoľníčky a rôzne svetské osoby, muži a ženy z rôznych tried a postavení.
Pod ramenami kríža boli dvaja anjeli. Každý z nich mal v ruke krištáľovú krhlu a do nej zbierali krv mučeníkov a ňou polievali duše, ktoré sa približovali k Bohu.“
Na konci tohto tretieho zjavenia Panna Mária naučila deti modlitbu, ktorá sa modlí po každom desiatku sv. ruženca:
„Ó Ježišu, odpusť nám naše hriechy, zachráň nás od pekelného ohňa, priveď do neba všetky duše najmä tie, ktoré najviac potrebujú tvoje milosrdenstvo.“
Zjavenie 19. Augusta 1917
Na miesto zjavení prichádza množstvo zvedavých ľudí. Neprišli však deti, ktoré uniesol starosta krajského mesta Vila Nova de Ourém do svojej vily. Tam ich vypočúval, zastrašoval a vyhrážal sa im. Žiadal od nich, aby všetko odvolali a aby sa priznali, že klamali. Keďže nedosiahol nič, zavolal psychiatra, aby deti vyšetril a vyhlásil, že sú psychicky choré. Psychiater však skonštatoval, že deti sú úplné v poriadku.
Okolo poludnia zhromaždený zástup videl na mieste zjavení žiaru, ale deti neprišli. Vyšlo najavo čo sa stalo a starosta musel deti vrátiť. Deti mali zjavenie 19. Augusta.
Panna Maria im povedala: “Modlite sa, veľa sa modlite a prinášajte obety za hriešnikov, lebo veľa duší prichádza do pekla, pretože sa za nich nikto neobetuje a nemodlí.“
Ľudia sa začali na deti obracať s rôznymi prosbami, aby ich predkladali Panne Márii. Lucia všetky prosby odovzdávala pri zjavení. Panna Mária im povedala, že niektorých uzdraví, ale niektorí ostanú tak ako sú, so svojou chorobou, so svojím utrpením, pretože je to pre spásu ich duše lepšie.
Zjavenie 13. Septembra 1917
Spolu s deťmi prichádza na miesto zjavení čoraz väčší zástup ľudí. V zjavení Panna Mária prosí deti o vytrvalosť v modlitbe ruženca za ukončenie vojny. Tiež im potvrdzuje, že v októbri urobí zázrak, ktorý budú môcť všetci vidieť a potvrdí tak pravosť zjavení.
Tiež upozornila deti, aby nespali s povrazom okolo tela. (Deti začali nosiť na znak pokánia okolo tela povraz, ktorý si nedávali dole ani v noci. To im často bránilo spať.)
Zjavenie 13. Októbra 1917
Do Fatimy prišlo veľmi veľké množstvo ľudí, aby boli svedkami prisľúbeného zázraku. Lucia doma trpí. Jej mama je plná strachu, že Lucia ľudí podviedla. Bojí sa, že sa nič nestane, že jej dcéra ostane klamárkou a celá ich rodina utrpí na dobrom mene.
Podľa štatistiky 13. októbra do Cova da Iria prišlo asi 70 000 ľudí. Počasie nebolo dobré, vonku pršalo, bola zima, fúkal silný vietor. Ľudia, ktorí od skorého rána prichádzali do Cova da Iria, borili sa v blate a boli celí premočení. Keďže fúkal silný vietor, nepomohli im ani dáždniky. Od rána sa tam modlili a čakali na to, čo Boh vykoná skrze Pannu Máriu.
Do Cova da Iria prichádzajú aj mnohí slobodomurári, ktorí chcú celú udalosť zosmiešniť, zmedializovať a dokázať, akí sú kresťania klamári. Okolo poludnia prichádzajú do Cova da Iria aj deti. Majú veľký problém sa tam dostať cez davy ľudí. Chlapi im pomáhajú dostať sa na miesto zjavení.
Okolo poludnia v žiare a v blesku prichádza Panna Mária, zjavuje sa im nad nízkym dubom, ako obyčajne. Lucia sa jej opäť pýta, čo si od nich žiada. Panna Mária si priala, aby na tom mieste postavili kaplnku na jej počesť, pretože je Ružencová Panna Mária. Chce, aby sa každý deň modlili sv. ruženec. Keďže v tom čase bola prvá svetová vojna, Lucia sa jej pýta, či sa skoro skončí táto vojna. Panna Mária im hovorí, že áno, skončí sa skoro a vojaci sa vrátia domov.
Potom sa stáva jedna zvláštna vec. Husto pršalo, slnko bolo zakryté mrakmi. Tesne pred tým, ako malo začať zjavenie, dážď ustáva, mraky akoby sa začali od seba vzdiaľovať a v malej štrbine sa začína ukazovať slnko. Panna Mária roztvorila ruky, z jej rúk opäť vyšla žiara a Lucia nevediac prečo, ani nehľadela na slnko, skôr hľadela na hruď Panny Márie a zrazu vykríkla: " Pozrite na Slnko!"
A vtedy sa stal zázrak nazývaný aj ako tanec slnka. Slnko bolo úplne jasné, začalo sa točiť a menilo rôzne farby. Farebné lúče padali na ľudí, takže aj ľudia sa navzájom videli farebne. Začalo veľmi silne rotovať a v tej rotácii, akoby padalo na zem. Bolo to hrozné... Všetci si mysleli, že sa blíži koniec sveta. Ľudia od hrôzy a strachu kričali, padali do blata, modlili sa a prosili o odpustenie hriechov. Zázrak slnka trval asi 10 minút.
Zjavenie sa však ešte neskončilo. Keď sa deti pozreli do Slnka, v popredí slnka uvideli Pannu Máriu, malého Ježiška a sv. Jozefa. Potom sa im Panna Mária zjavila ako Karmelská Panna Mária. Lucia to spoznala podľa jej šiat. Neskôr sa im Panna Mária zjavila ešte ako Sedembolestná Panna Mária. Lucia vravela, že spoznávala v duchu, nepovedala jej to Panna Mária, že aj keď prichádza v rôznych podobách, vždy si želá jedno a to isté ako Matka, aby nám pomohla kráčať cestou svätosti, aby nám ukazovala cestu.
Prítomnosť Sv. Rodiny v zjavení chápala ako naliehavú výzvu k svätosti rodín, aby sme upriamili svoj pohľad na Nazaretskú Rodinu a nasledovali ju pri tomto putovaní do neba. V zjavení Karmelskej Panny Márie v rehoľnom rúchu vidí výzvu k dokonalosti v zasvätenom živote a zjavenie Bolestnej Márie vníma ako výzvu k dokonalosti kresťanského života. Tým chce vyjadriť hodnotu utrpenia a obety.
Po týchto pravidelných zjaveniach sa Panna Mária deťom zjavuje ešte niekoľkokrát. Jedno zjavenie mala ešte Hyacintka tesne pred svojou smrťou, okrem iného sa v ňom hovorí: "Keby ľudia vedeli, čo je večnosť, urobili by všetko možné, aby zmenili svoj život. Prídu módy, ktoré budú urážať Pána Ježiša. Osoby, ktoré slúžia Bohu, nemôžu byť otrokmi módy. Hriechy, ktoré privádzajú do pekla toľké duše, sú hriechy nečistoty. Kňazi musia byť čistí, veľmi čistí. Neposlušnosť kňazov a rehoľníkov voči vlastným predstaveným a voči sv. Otcovi sa veľmi nepáči Pánu Ježišovi."
Panna Mária sa neskôr Lucii zjavuje viac krát v kláštore, do ktorého Lucia vstúpila. Jedno dôležité zjavenie mala Lucia 10. decembra 1925. Panna Mária žiada od Lucie zavedenie pobožnosti prvých sobôt v mesiaci k jej Neposkvrnenému srdcu. Žiada si sv. spoveď, sv. prijímanie, modlitbu ruženca a rozjímanie nad tajomstvami sv. ruženca. Sľubuje tým, ktorí si ich budú vykonávať, že budem pri nich v hodine smrti so všetkými milosťami potrebnými pre spásu ich duše.
Na záver ešte stoji určite za zmienku, že portugalskí biskupi na púti vo Fatime 13. 5. 1931 na kolenách pred sochou Panny Márie zasväcujú Portugalsko jej Nepoškvrnenému Srdcu. Portugalsko bolo neskôr uchránené od II. svetovej vojny.
.
