Raz ma zastavil a prosil si odo mňa peniaze na novú baterku do mobilu. Hovorím mu: „ veď dostávaš plat, tak si ju kúp.“ Povedal mi, že už nemá peniaze. Pýtam sa ho teda: “čo si urobil s peniazmi, čo si dostal na výplatu?“ Hovorí mi: “Dal som ich mame a súrodencom, lebo ich súrne potrebovali!“ Odpovedám mu: “ok, to je od teba milé, ale veď o týždeň máš znova výplatu, tak si baterku môžeš kúpiť.“ Trocha sklamane prikývol a odišiel...Ja som bol spokojný, že som vyriešil ďalšiu požiadavku a život išiel ďalej. Potom mi to však nedalo a pýtal som sa sám seba, či som urobil dobre. Hovorím si, ten chlapec odovzdal doma všetky peniaze čo zarobil a zachoval sa voči svojim najbližším veľmi veľkodušne. Nemal som sa rovnako veľkodušne zachovať aj ja ako kňaz a dať mu na tu baterku peniaze...?Ak sú títo ľudia v niečom obdivuhodní, tak určite vo svojej veľkodušnosti. Stále platí to staré, že najštedrejší bývajú tí čo majú najmenej... Ak niekto potrebuje pomoc, títo ľudia neváhajú dať aj to posledné. Viac krát som sa o tom presvedčil. Kdesi v hĺbke duše som sa ako kňaz hanbil...
