Mary je jej najstaršia dcéra a je študentkou žurnalistiky. Bola zo všetkého zdrvená, keď sa jej to stalo a chcela ukončiť štúdium na univerzite napriek tomu, že má na štúdium sponzora. Okrem ťažkej rany na duši bojovala aj s tým, ako sa postaviť k počatému životu. Vedela veľmi dobre, ako jej dieťa skomplikuje život...
Jej mama Joy spomína: „Raz prišla za mnou a povedala mi, že nemá to srdce nechať si to dieťa vziať.“ Povedala mi: „ Mama veď je to aj moje dieťa, aj moja krv... Rozhodla som sa, že si ho nechám.“
Mary sa teda snaží zvládať materstvo a univerzitne štúdium. Je už v tretom ročníku a dnes si bez syna život nevie predstaviť. A ako hovorí, nič neľutuje.
Celá rodina žije v jednej búde z dreva a plechu. Otec od nich po tom, čo sa utápal v alkohole odišiel. Joy spomína: “Keď bol opitý, bol veľmi agresívny. Nie raz sme od neho dostali a spali vonku...! Keď toho bolo už priveľa, odišla som v zúfalstve na niekoľko dni do lesa. Tam som sa chcela vyplakať a modlila sa, aby nám Boh pomohol. Keď som sa vrátila domov, manžel sa rozhodol, že odíde... Nevedela som, či je to víťazstvo, alebo prehra. Z jednej strany to bola úľava, že nás už nikto nebude ohrozovať, ale z druhej strany som sa pýtala, ako to všetko zvládnem sama...“
Joy je veľmi statočná a obetavá žena. Často za mnou chodila do nášho centra a prosila o akúkoľvek prácu, hoci aj umývať záchody... Niekedy nám odšívala školské uniformy a oblečenie. Tým si niečo zarobila. Aj jej malí synovia sú veľmi obetaví. Majú len okolo 10 -12 rokov, ale už ponúkajú svoje ruky do služby kde sa dá, len aby si mali z čoho zaplatiť školu...
V Afrike je biedy veľmi veľa, nielen tej materiálnej, ale aj morálnej... Napriek tomu sa tam nájdu obdivuhodní ľudia, ktorí vás svojou šľachetnosťou a spôsobom ako pristupujú k životu veľmi prekvapia a inšpirujú...
P.S. Od Mary som si vypýtal jednu fotku. Tu je:
...
