Cesty, ktoré nás privádzajú k existencii Boha…

Fenomén náboženstva. Na našej planéte žije okolo 90% populácie, ktorá verí v duchovnú nadprirodzenú bytosť. Pripustiť, že miliardy ľudí na tejto planéte trpí nejakou psychickou poruchou, lebo verí v niečo čo neexistuje sa javy ako niečo absurdne. Oveľa pravdepodobnejšie sa javí fakt, že v človeku je pečať Boha – duša, ktorá túži po svojom Stvoriteľovi. Veľmi trefne to pomenoval veľký vedec B. Pascal ktorý povedal, že: “ V každom človeku je hlboká priepasť, ktorú môže naplniť len Boh…”.

Potreba Boha z túžob po nekonečných hodnotách. Človek v sebe ukrýva množstvo potrieb. Počnúc od fyziologických, cez psychické, sociálne až po duchovne. Na každú potrebu človeka existujú prostriedky, ktoré mu ju napĺňajú. Tak ako na potrebu dýchania existuje vzduch, tak ako na potrebu hladu existuje jedlo, tak ako na potrebu spoločenstva existujú ľudia, tak ako na potrebu komunikácie, priateľstva existuje vzťah, tak musí existovať aj naplnenie duchovných potrieb človeka! Človek má v hĺbke svojej duše vpísane potreby po večnej pravde (otázka zmyslu jeho existencie...), univerzálnej spravodlivosti (ktorú na zemi nikdy nedosiahne...) ako aj túžba po transcendentne, večnosti, neobmedzenej slobode, po Bohu... Musí teda existovať Niekto, kto napĺňa aj tieto naše duchovné potreby. Sv. Augustín to pomenoval ako: “nespokojne je naše srdce, kým nespočinie v tebe Bože...”.

Svedomie. Ide o schopnosť rozlišovať medzi dobrom a zlom a niesť za svoje správanie zodpovednosť. Známi filozof Emanuel Kant raz zvolal: “To čo neskonale obdivujem je nočná obloha, teda nekonečný vesmír a morálny zákon vpísaný v človeku”. Samozrejme nastáva otázka odkiaľ sa ten morálny zákon - svedomie v človeku vzalo...? Kto ho tam „vpísal“...?

Symetria. Človek je symetrický usporiadaný tvor! A nie len človek... Nie sme len zhlukom buniek, ale veľmi umne usporiadane osoby, ktoré dokážu myslieť a rozvíjať sa. Ak by sa človek vyvíjal náhodou, nemohol by byť symetrickým usporiadaným tvorom, lebo náhoda vytvára asymetriu a chaos…

Finalizmus. V človeku sa denne odohráva množstvo chemických procesov a predsa človek nie je nehomogénnym zoskupením buniek či chemických reakcii. Finalizmus je proces, ktorý spôsobuje, že všetky reakcie sú usmerňované k tomu, aby sa prejavoval ako rozumná a mysliaca bytosť, ktorá sa navyše dokáže rozvíjať a zdokonaľovať.

Prírodne zákony. Vo vesmíre a v prírode vládne poriadok a harmónia. Hovoríme o prírodných zákonoch… Kto je pôvodcom týchto zákonov, kto ich do prírody vložil? Kto je zákonodarcom...? Zákony sa do vesmíru a prírody nemôžu vpísať sami od seba...

Krása a dokonalosť. Kto pozoruje prírodu a vesmír objaví veľmi veľa krásy a dokonalosti. Zdá sa až absurdne pripustiť, aby sa to vyvinulo samo od seba. Mnohé moderne technológie (napr. fotoaparáty ci video kamery vznikli vďaka pozorovaniu štruktúry a spracovania obrazu oka a mozgu). Moderna veda pri všetkom technologickom progrese nie je pritom v stave vyrobiť jedinú bunku! Keď Alberta Einsteina začali oslavovať ako génia povedal, že nevymyslel nič nové, len odhaľuje zákony a procesy vo vesmíre, ktoré pred nim "projektoval" a vložil do vesmíru Niekto oveľa dokonalejší...!