Postarať sa denne o to, aby mali čo jest, čo na seba, aby mal každý školské pomôcky, uniformu, hygienické potreby, dohliadnuť na to, aby si plnili povinnosti, rešpektovali program s chorými utekať k lekárovi a kopec iných veci... Zažívam tuto skúsenosť denne, kedy treba vyriešiť každý deň sto malých problémov.
Mame ich v našom centre „len“ 70 a nie som na nich sám, ale aj tak mam pocit, že je toho na mňa viac ako dosť. Poznať každého osobne, mať s nim vzťah a vyhovieť každému v tom, čo potrebuje.
Pýtam sa v duchu, don Bosco, ty si to ako dokázal...? Mal si na starosti niekoľko násobne viac chlapcov z ulice. Ako si dokázal naplniť všetky ich potreby? Ako si ich poznal každého po mene a mal s každým z nim vzťah tak, že sa cítili prijatí a milovaní? Kedy, ako a kde si nabral to neskutočné množstvo energie a trpezlivosti, aby si to všetko zvládal...?
Ako byť denno-denne 24 hodín k dispozícii, sedem dni v týždni a každý deň mať dobrú náladu a trpezlivosť na sto požiadaviek. Zvlášť, keď na vás kričí súčasne päť z nich a neviete komu skôr odpovedať...? Ďalší vás ťahá kdesi za ruku, niekto vám skočí zozadu na chrbát, ďalší sa vám zavesí na nohu... Stačí pár minút a ste zbavený všetkej energie...
Don Bosco, ako si to ty dokázal..., žiť v stálom hluku a plnom nasadení?
Ako si dokázal zvládať niekoľko sto chlapcov z ulice a prijímať ďalších a ďalších... Veď to dielo ťa presahovalo...! Doprial si si len minimum spánku, keď si po nociach písal knihy, aby sa mali z čoho učiť. Cez deň si bol v stálom strese, aby bolo čo jesť, čo na seba, aby si naplnil ich základne ľudské potreby. Bol si celý život po uši zadlžený... a k tomu pod neustálym tlakom od antiklerikálov a liberálov, ktorý ťa chceli toľko krát odstaviť a zabiť...! Len zázrakom si unikol viackrát istej smrti.
Nemôžem uveriť, že toto všetko je možné zvládať deň po dni, týždeň po týždni, mesiac po mesiaci, niekoľko rokov, celý život...! Viem, dostal si sa do stavu absolútneho vyčerpania a títo tvoji malí „darebáci“ ti vymodlili zázrak, keď ponúkali svoje životy ako výmenu za tvoj... A Boh ich vyslyšal...! Nevedeli si predstaviť život bez otca ako ty - milujúceho, odpúšťajúceho, láskavého... Otca, ktorý dáva celú svoju dušu, srdce a energiu pre nich.
Don Bosco priznám sa, môj obdiv k tvojej osobe po tejto mojej skúsenosti stále rastie. A stále viac sa pýtam, ako možno to všetko zvládať ako ty...?
