Čo je prekvapujúce, všade nájdete pulzovať život - aj uprostred púšte. Miestni obyvatelia tam žijú po stáročia zo svojimi stádami migrujúc po krajine s nádejou nájsť trocha zelene a vodu. Dajú sa tam nájsť aj stabilne osady a dediny s malými obchodmi a trhoviskami a tiež skromné kostoly. Sú však úplne iné ako u nás. Sú veľmi jednoduché, urobené z hliny a slamy, tie lepšie z plechu. Kňazi ktorí tu pôsobia musia byt odhodlaní na veľké obete. Oblasti ktoré tu ma jeden kňaz pastoračne na starosti sú obrovské, porovnateľné s rozmermi diecéz na Slovensku.Navštívil som jednu takúto farnosť uprostred púšte. Dá sa tam dostať terénnym autom, alebo dva dni šľapať púšťou. Sem tam po ceste nájdete osadu, niekedy mate šťastie nájsť oázu a niečo zelene... Po troch hodinách cesty autom, sme došli šťastne na faru, ktorá je blízko dediny. Prekvapí ma keď vidím základnú školu a tiež jednoduchú kliniku. A taktiež, že život aj v týchto klimatických podmienkach pulzuje naplno. Húfy zvedavých deti sú všade okolo nás.Ešte viac ma šokuje, keď tu nájdem Európanov. Pracuje tu zopár dobrovoľníkov na klinike, ktorí sa tu snažia zachrániť čo najviac ľudských životov. Neskutočné... Hovorím si, tak toto sú skutoční hrdinovia!Idem sa ubytovať a čaká ma ďalšie prekvapenie - máme tu dokonca elektriku! Stačí mať solárny panel a funkčnú baterku – aké jednoduché... To, čo ma úplne vyvedie z miery je, že na najbližšom kopci sa dá chytiť dokonca signál od Safaricomu a spojenie s civilizáciou je možné. Tu kde je problém nájsť pitnú vodu..., môžete mať internet, facebook, skype a vidieť svojich doma v obývačke na gaučovke... a oni vás na kopci sediaceho na skale uprostred púšte... Zdá sa mi to úplne šialené...! Vrátim sa však späť do tunajšej tvrdej reality na faru, kde sa vonku pri ohni vari večera. Rozprávame s miestnym kňazom o jeho práci a plánoch. Je cudzincom, prišiel pomôcť z Ugandy. Hovorí, že túto farnosť zakladal sám len pred par rokmi, dovtedy tam nič nebolo. V okolí 100 km ma na starosti 12 osád. A to ešte nepatrí jeho farnosť k tým najväčším... Do niektorých osád sa mu podarí dostať iba par krát do roka... Nie je jednoduché prejsť púšťou 100 km ani na terénnom aute. Keď vám auto vypovie službu a máte okolo seba iba piesok a skaly, tak sa len modlíte, aby vás niekto našiel a zachránil... Riskuje sa tu zdravie a niekedy aj život...Ľudia pracujúci v týchto podmienkach vo mne zanechali hlbokú stopu a zaslúžia si veľký obdiv. Títo tu nie sú pre peniaze, ale pre pravé ľudské hodnoty. Tu ide o skutočné hrdinstvo...Vďaka Bože, že takýchto ľudí tu stále máme...
