Vychádzam z Kenskej reality, kde sú krádeže na bežnom poriadku a kradne sa tu hádam všetko. Ak si nedáte pozor, niekto vám vytrhne mobil z ruky a utečie..., alebo vám strhne z krku zlatú retiazku a zmizne v dave... Tiež sú takí, ktorí vám na aute odtrhnú spätné zrkadlo a kým sa vám podarí odopnúť si bezpečnostný pás a vystúpiť, zlodej je dávno preč...
Aj preto je v Keni strážené všetko - každá firma, spoločnosť, banka, dokonca každý rodinný dom ma svojho „watchmana“...Polovica chlapov je v Keni zamestnaná ako strážnici, policajti, alebo tí čo dbajú na bezpečnosť. Ani do supermarketu sa nedostanete bez osobnej prehliadky...
Deti, aby tu prežili sú nútené od malička kradnúť... Ani v našom centre pre deti z ulice to nie je inak. Veci miznú často - na dennom poriadku – od pier a ceruziek až po oblečenie. Na jednej strane si veci deti kradnú (berú a „požičiavajú“...) a na druhej sa vzájomne obdarúvajú... Je v tom všetkom taká africká spontánnosť. Najlepšie na tom je, ak ako darček dostanete vec, ktorú vám dotyčný pred časom ukradol...:-)
Tieto deti sú nevyspytateľné a nikdy neviete na čom ste a čo je pravda. Klamanie je ich druhou prirodzenosťou a dajú vám veľa rád, ako prežiť na ulici a ako kradnúť, aby vás nechytili...
Raz som sa ich pýtal, či už zažili v živote udalosť, keď cítili Božiu pomoc. Dostal som hneď niekoľko odpovedi. Najzaujímavejšia bola tá od Samuela, ktorý úprimne vyrozprával, ako cítil Božiu pomoc a ochranu keď kradol... Povedal: „ Kradli sme veľmi často, lebo sme nemali čo jest... Nikdy nás však nechytili, lebo sme sa modlili, aby nás Boh ochránil...“
Pýtam sa ho, ako ste kradli? Hovorí: „Ráno, keď veľké auta rozvážajú do supermarketov ovocie a zeleninu, treba vystriehnuť moment, kedy je najlepšie naskočiť na korbu auta. Najlepšie je využiť moment, kým šofér štartuje auto, alebo keď auto niekde zastane napr. na križovatke. Počas jazdy sa potom najete a nederiete si aj zásoby... A potom na križovatke, keď auto spomalí vyskočíte... Takto sme to robili a nikdy nás nechytili. Boh nám pomáhal...“
Hovoril to s takou úprimnosťou, istotou a samozrejmosťou, že človek tomu nemohol neveriť...
Priznám sa, že takýto príklad Božej pomoci som nečakal...:-) Ale viem si predstaviť, že Boh týmto deťom ulice pomáha aj kradnúť aby prežili...
