Mojou najsilnejšou skúsenosťou s moslimskou komunitou bol utečenecký tábor v Keni v Kakume. Žilo tam viac ako 50 000 moslimov a zhruba rovnaký počet kresťanov. Aj keď tam kresťania a moslimovia žili doslova vedľa seba, nepočul som o žiadnom napätí, nezhodách či konfliktoch.
Moslimovia navštevovali dokonca kresťanské školy a nikomu to neprekážalo. Znie to možno neuveriteľne, ale na pravidelnom rannom nástupe pred vyučovaním sa zúčastňovali dokonca kresťanských modlitieb a bez problémov to rešpektovali.
Mal som medzi nimi viacero priateľov a vôbec im neprekážalo, že som katolícky kňaz. Boli to milí a pokojamilovní ľudia.
Neskôr, keď som pracoval medzi deťmi z ulice v Nairobi nás prekvapila jedna moslimská rodina, ktorá nám do kresťanského centra nosila podporu pre deti. Tato rodina vlastnila pekáreň a cukráreň a tak nám niekedy počas ramadánu priniesli pre deti rôzne dobroty.
Hovorili: „ v Koráne sa píše, že počas ramadánu sa máme deliť s chudobnými a tak sme vám priniesli z toho čo máme...“ Títo milí ľudia neprišli len raz a tiež toho nepriniesli málo. Bola to štedrá podpora chlebov, buchiet, koláčov a aj keď nás bolo cez 70, každému sa ušlo.
Keď som sa ich pýtal, čo pre nich my môžeme urobiť, tak som dostal pre mňa šokujúcu odpoveď: “Pomodlite sa za nás...“ Moslimovia prosia o modlitby kresťanov...! Mal som pocit, že sa mi to len zdá... Bola to pre mňa veľmi silná a výpovedná odpoveď.
Ďalšou pre mňa pozitívnou skúsenosťou s moslimským náboženstvom bolo mestečko Loppiano v Taliansku. Oáza a centrum hnutia Focoláre, kde si po duchovnú skúsenosť chodia aj zástupcovia iných náboženstiev. Objavili sa tam aj štyri moslimky z Iraku, aj keď jedná z nich sa už narodila v USA a mala skončené dve americké univerzity. Chcem tým povedať, že to boli vzdelaní ľudia, ktorí si prišli po novu duchovnú skúsenosť s kresťanmi... Boli otvorení pre dialóg a úprimne zdieľali s ostatnými svoje duchovne skúsenosti.
V Loppiane to nebola zďaleka prvá moslimská skupina.
Ak by som to mal zhrnúť na záver, tak moslimov som poznal ako prijemných, pokojamilovných ľudí, z hlbokým zmyslom pre duchovné hodnoty, ktorí rovnako ako my odsudzujú aroganciu a terorizmus.
Na Slovensku na nich nepočujeme skoro nič dobre a často sú neprávom spájaní s náboženským extrémizmom a terorizmom. Pre nich samých je toto prepojenie veľmi nepríjemné a ponižujúce. Často dodávajú, že drvivá väčšina moslimov nemá nič spoločné s extrémizmom a fanatizmom.
Toto je aj moja osobná skúsenosť...
