Šľachetnosť na Slovensku ešte nevymrela.

Aj takýto ľudí na Slovensku máme. Nevykrikujú do sveta, že idú obetovať rok a často aj viac zo svojho života chudobným. Nepotrebujú sa zviditeľňovať a plniť stránky bulváru, prednostne pracovať na svojej kariére, alebo si rýchlo zabezpečovať lepšiu budúcnosť. Sú to ľudia, ktorí sú ochotní v tichosti slúžiť iným bez nároku na odmenu a robiť to z akýchsi vyšších motívov a pohnútok, nie preto, aby si to ľudia všimli a patrične to ocenili...Nedávno som dostal od jednej takejto vzácnej duše mail, kde bolo okrem iného napísane: „Čo sa týka mojej misie v nemocnici, nejdem rozpisovať skúsenosti, z ktorých by som vám nevyčarila úsmev na tvári. Aspoň toľko, že všetko je O.K. Práca ma napĺňa a teší. Je pre mňa požehnaním skláňať sa nad hnisavé, zapáchajúce rany malomocných. Často sa mi pri tom vyjaví obraz, ako Ježiš umýval nohy apoštolom.“Tu by som mal skončiť a nechať priestor na zamyslenie, aby som to nepokazil... Preto už len doplním, že túto prácu robí daná dobrovoľníčka v Južnom Sudáne uprostred púšte, pri bežných teplotách nad 40°C...Aj takýchto ľudí ešte dnes na Slovensku máme! Vďaka Bohu za nich! Je ich každoročne niekoľko desiatok, ktorí sa prihlásia do dobrovoľníckej služby pre misie. Slúžia nielen v nemocniciach, ale v rozličných centrách pre deti z ulice, zanedbanú mládež a pod. Po skončení svojej misie sa v tichosti zaradia do života bez zbytočného hluku a okázalosti.Šľachetnosť na Slovensku ešte nevymrela! Títo ľudia s veľkým srdcom, ktorí žijú nenápadne medzi nami o tom svedčia...