Mentalita, či životný štýl „hakuna matata“ – „no problém“ vládne naprieč africkými národmi, kmeňmi či etnikami. Vedel by som uviesť veľa príkladov zo života, ktoré potvrdzujú túto dominantnú mentalitu Afriky, aj keď sám poznám veľa Afričanov, ktorí sú zodpovední, vzdelaní a snažia sa posúvať veci dopredu.
„Hakuna matata“ však zatiaľ v Afrike vo všeobecnosti vládne. Ponúkam niekoľko príkladov.
Hneď keď idete z letiska sa vám môže stať, že na hlavnej štvorprúdovke si niekto bude opravovať defekt uprostred cesty. Čo na tom, že ho musia všetci obchádzať a tvoria sa kolóny... "Hakuna matata".
O pár kilometrov znova stojíte, lebo nejaký Masai preháňa cez cestu stádo kráv. Uprostred hlavného mesta...
Cela mestská hromadná doprava 4,5 miliónového Nairobi dokáže fungovať bez cestovných poriadkov. Matatu je miestny „minibus“, lepšie povedané 9-miestne auto do ktorého sa bežne natlačí aj 15 ľudí! Odvezie vás kam potrebujete - po určitej trase. Stačí pri ceste zakývať a hneď je pri vás. Závozník sa vás opýta kam idete, odhadne sumu a pri cudzincoch ju hneď zdvojnásobí. Platí sa hneď. Keď potom potrebujete vystúpiť, stačí poklepať po kapote auta a matatu hneď na okraji cesty zastaví. Týchto „minibusov“ sú tisícky, takže nečakáte pri ceste dlhšie ako 5 minút. Problémom sú však pri tomto počte nezriedka niekoľko hodinové zápchy v meste. Afričania sú však trpezlivý. Pre nich to je „hakuna matata“ – „no problém“. Horšie je to s cudzincami...
Jedna učiteľka nám chodila do nášho centra pravidelne neskoro, kôli zápcham v meste... Neprivstala si však polhodinu, aby bola na čas. Stále prišla s tou istou výhovorkou... Stalo sa nám tiež viac krát, že niekto z učiteľov si predlžil o niekoľko dni dovolenku bez toho, aby to niekomu povedal... „Hakuna matata“!
Trpezlivosť potrebujete na každom kroku. V supermarkete sa na to, aby ste zaplatili tiež niekedy načakáte. Sledoval som raz jednu Angličanku, ktorá viditeľné strácala povestný kľud Angličana a nervózne ukazovala dotyčnému pri pokladni, kde ktorú klávesu ma stlačiť, aby to nablokoval... Ju išlo trafiť a on nechápal, prečo sa rozčuľuje...
Ale čo sa tu pozastavujeme nad bežným každodenným životom, keď sa podobné veci dejú aj v diplomacii... Náš veľvyslanec v Keni mi pri jednej príležitosti rozprával, ako mal odletieť na oficiálnu návštevu do Rwandy, keď sa to behom pár dní zmenilo a na koniec sa letelo do Burundi.
Podobne dopadol náš bývalý minister zahraničných veci Mikuláš Dzurinda, ktorý chcel svojho času nadviazať diplomatické vzťahy s novo vzniknutým africkým štátom Južným Sudánom. Žiaľ na letisku v hlavnom meste Juba vládny špeciál s ministrom Zahraničných veci nikto nečakal...
Život v style "hakuna matata" – pohoda, klidek, tabáček je pre Afriku charakteristicky. Nazdávam sa však, že práve takýto životný štýl a mentalita čierného kontinentu, najviac bráni jeho rozvoju.
Afričania sú vysmiatí a pohodoví ľudia čo je na nich veľmi milé. Ešte aj v krajnej chudobe, kde by sa bežný Európan zrútil, si dokážu zachovať pokoj a dokonca úsmev na tvári. Sú to veľkí pohoďáci, ktorí na infarkty nezomierajú ako my Európania.
Ich životný štýl a mentalita, postavená na živelnosti a spontánnosti, s veľkou dávkou vnútornej slobody nás Európanov z jednej strany veľmi priťahuje no z druhej strany neskutočne vytáča.
