Hneď na začiatku chcem povedať, že tu nejdem riešiť otázku udeľovania titulov. Nakoniec z daného dokumentu o profesorovi Krčmérym vyplýva, že vydávaním titulov žiaden zákon neporušil, len je to v niektorých krajinách ináč.
Oveľa provokatívnejšie však vyznievajú už v samotnom titulku dokumentu milióny...
Je známe, že prof. Krčméry je veľký humanista a filantrop. Podľa všetkého najväčší akého na Slovensku máme. Je to človek nie len s obdivuhodnou kultúrou a vzdelaním, ale zo skutočne výnimočným celosvetovým prehľadom, s akým sa stretnete zriedkakedy.
Ak už tvorcovia dokumentu načali tému o miliónoch zo školného, ktoré Vysoká škola sv. Alžbety dostane, mali dodať, že jej rektor má v rozvojových krajinách desiatky humanitárnych projektov. Na to sa akosi zabudlo...
Neviem, ci tvorcovia dokumentu zámerne, alebo nedopatrením postavili daný dokument do polohy, ktorá vyvoláva pochybnosti a očierňuje...
Hneď na začiatku treba povedať, že prof. Krčméry je vo svete známi nielen ako odborník na tropickú medicínu, ale aj ako človek s veľkým srdcom, neskutočným pracovným nasadením a predovšetkým ako filantrop.
Keď zasiahlo Haiti veľké zemetrasenie a krajina sa ocitla v troskách, prvý kto na Slovensku na túto humanitárnu katastrofu zareagoval bol prof. Krčméry, ktorý tam hneď vycestoval zo svojim teamom lekárov a zachraňoval tých, ktorým sa ešte dalo pomôcť. Keď sme pred par rokmi riešili v Európe migračnú krízu, prvý kto sa ponúkol na Slovensku imigrantom pomôcť bol prof. Krčméry, ktorý zorganizoval team lekárov a dobrovoľníkov a spolu vycestovali do terénu pomáhať.
Svojho času som sa naplno venoval rozvojovým projektom a dobrovoľníctvu v o.z. Savio. Aj keď sa nám podarilo zrealizovať v Afrike a nie len tam niekoľko rozvojových projektov, rozbehnúť adopciu deti na diaľku a vyslať na misie desiatky dobrovoľníkov, tak oproti tomu, čo robil v rozvojovej pomoci prof. Krčméry to bol len zlomok. Pýtal som sa vtedy, ako to zvláda popri tom, že je otcom rodiny, rektorom Vysokej školy s mnohými pobočkami a k tomu riadi desiatky humanitárnych projektov.
Keď som neskôr pracoval medzi utečencami na severe Keni v Kakume a v nemocnici chýbalo „sono“ pre tehotné ženy, tak sme ho behom pár týždňov vďaka prof. Krčmérymu mali. Keď som neskôr venoval práci s deťmi z ulice v Nairobi a potrebovali sme pomoc, tak to bol práve prof. Krčméry, ktorý nám pomohol.
Práve na misii v Keni, som mal možnosť osobne spoznať lekárov, sociálnych pracovníkov, dobrovoľníkov a rozvojové projekty prof. Krčméryho. Len v Keni môžu chodiť do školy vďaka jeho projektom stovky deti a tisícky pacientov môže byť ošetrených. Nehovoriac o ďalších rozvojových projektoch v Južnom Sudáne, Ugande, Etiópii, Rwande a ďalších krajinách v Afrike a Ázii.
Detské domovy, kliniky, nemocnice, školy, azylové domy, útulky a k tomu desiatky lekárov, dobrovoľníkov a soc. pracovníkov, ktorí pracujú v klimaticky náročných podmienkach riskujúc pritom vlastné zdravie a v niektorých prípadoch aj život.
Žiadna Vysoká škola, občianske združenie či hnutie na Slovensku neponúka viac rozvojovej pomoci za hranicami Slovenska, ako Vysoká škola sv. Alžbety a to predovšetkým vďaka prof. Krčmérymu.
Svojho času keď sa Mikuláš Dzurinda ako Minister zahraničných veci chystal na prvú oficiálnu návštevu vtedy novovzniknutého Južného Sudánu a Kene, polovica vládneho špeciálu bola uspôsobená tak, aby sa do lietadla vmestilo niekoľko ton humanitárnej pomoci, ktorú zorganizoval prof. Krčméry...
Pamätám si ako bol minister Dzurinda na ambasáde v Nairobi nadšený, koľko rozvojových projektov a pomoci sa dostáva do Kene a Južného Sudánu z malého Slovenska. Padla vtedy aj poznámka, že je škoda, že sa o tom na Slovenku vie tak málo...
Možno práve to by si mali tvorcovia dokumentu „Cez čiaru“ všimnúť...
Skôr ako donekonečna napádať, spochybňovať či očierňovať, by nám poslúžil dokument, ktorý by zmapoval koľko dobra a nádeje prinášajú humanitárne projekty v rozvojových krajinách z malého Slovenska, kde je zatiaľ nedosiahnuteľným filantropom, človekom s veľkým srdcom a neskutočným pracovným nasadením - prof. Krčméry.
