„Celý svet dúfa v zázraky môjho syna“ hovorí mama pätnásťročného Carla.

“Modlia sa k nemu v rozličných častiach sveta. Vidím veľa ľudí zasiahnutých svedectvom jeho života. Dostávame poštu zo všetkých kútov sveta, aj z Ázie a Afriky.” Hovorí jeho mama.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (6)

Carlo Acutis sa narodil talianskym rodičom v Londýne 3. mája 1991. O niekoľko rokov sa vrátili do Talianska a usadili v Miláne, kde Carlo navštevoval základnú školu vedenú rehoľnými sestrami (suore Marcelline) a neskôr navštevoval lýceum vedené Jezuitami. K prvému svätému prijímaniu pre jeho duchovnú vyspelosť pristúpil skôr ako iné deti – už ako 7 ročný.

Zomrel už ako pätnásťročný na leukémiu v talianskej Monze. Len par týždňov pred svojou smrťou vo videu všetkým bez náznaku strachu či obavy oznámi, že je predurčený čoskoro zomrieť...

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Pred pár týždňami, sme si urobil s priateľmi z komunity Nové Horizonty, ktorí sa liečia z rozličných závislosti púť do Assisi. Niekto z nich mi rozprával, že je tam pochovaný aj jeden mladík Carlo Acitis, ktorý zomrel pred pár rokmi v chýre svätosti. To meno mi už bolo známe, lebo ten výnimočný chlapec zozbieral materiál o eucharistických zázrakoch a vydal knihu... Na tom by nebolo nič výnimočné, ale on mal vtedy 13-14 rokov! Okrem knihy, zorganizoval putovnú výstavu o eucharistických zázrakoch, ktorá obletela svet. Medzi inými aj najznámejšie pútnické miesta ako Lurdy, Fatima či Santiago de Compostela. Len v USA prešla výstava viac ako desať tisíc farnosti s výnimočným úspechom.

SkryťVypnúť reklamu

V jeho veku sa to zdá neskutočné, lebo jeho rovesníci riešia zvyčajne úplne iné problémy.

Carlo hovorieval: „že máme oveľa viac šťastia ako zástupy z pred dvoch tisíc rokov. Lebo oni museli vyhľadávať Ježiša, ale nám stačí zájsť do kostola a máme ho reálne prítomného v Eucharistii.“

Napriek jeho výnimočnosti si Carla pamätajú priatelia a spolužiaci ako úplné normálneho chlapca, ktorý však dokázal robiť nezvyčajné veci. Bol vždy veľmi priateľským, otvoreným a obľúbeným pre jeho stálu pohodu. Bol známi aj tým, že rád pomáhal iným, nie len spolužiakom a kamarátom. Mal veľmi citlivé srdce aj pre ľudí v núdzi. Pravidelne pomáhal ako dobrovoľník v „Caritase“ a s chudobnými sa delil aj o svoju stravu. Je známe, že jednému z bezdomovcov priniesol svoj spacák...

SkryťVypnúť reklamu

Okrem citlivosti na potreby iných mal aj iné prednosti. Skvele ovládal počítač a dokonca dokázal vo svojom veku programovať veci, ktoré tvoria inžinieri v oblasti informatiky. Mal povesť veľkého talentu až génia... Zo svojimi kamarátmi sa okrem iného podujal zostaviť webovu stránku farnosti. V tom čase a v jeho veku obdivuhodné...!

V Assisi sme sa zastavili aj pri jeho hrobe v kostole Santa Maria Maggiore (naďaleko kostola sv. Klári). Hneď bolo jasné, že jeho hrob je často navštevovaný. Bolo tam veľa kvetov, spomienkových predmetov, jeho obrázkov s modlitbou a letáky zo základnými životopisnými údajmi vo viacerých svetových jazykoch.

SkryťVypnúť reklamu

To dáva tušiť, že Carlo nebol len dobrým sympatickým mladíkom s večným úsmevom a citlivým srdcom. V jeho duši bolo oveľa viac... Jeho sesternica hovorí, že duchovne bol veľmi vyspelý a chápal veci oveľa hlbšie ako jeho rovesníci.

K eucharistii mal veľkú úctu a každý deň chodil na sv. Omšu a celé hodiny sa dokázal modliť pred sviatosťou Oltárnou. Hovorieval, že je to jeho „diaľnica do neba...“ Mal veľkú úctu aj k Panne Márii a denne sa modlieval ruženec. Často sa modlil za svoju čistotu a o modlitby prosil aj rehoľné sestry v jednom kontemplatívnom kláštore kam chodieval. Mnohí svedčia o tom, že bol dobrý a čistý ako anjel z neba...

Carlo Acutis
Carlo Acutis 

Na začiatku októbra 2006 Carlovi diagnostikovali veľmi agresívny a nevyliečiteľný druh leukémie. Carlo to prijal s veľkým pokojom a odovzdanosťou. Svoju bolesť obetoval za Svätého Otca, za Cirkev a za to, aby sa vyhol očistcu a mohol ísť priamo do neba. Zomiera už o necelé dva týždne s anjelským úsmevom na tvári 12. októbra 2006.

Kňaz z farnosti, ktorú Carlo navštevoval a ktorý ho dobre pozná je prekvapený, aký záujem je o osobu Carla po jeho smrti. Do farnosti prichádzajú cele skupiny ľudí, ktorí sa zaujímajú o jeho život a navštevujú miesta kde sa modlieval a kde je pochovaný.

Momentálne je jeho život zo všetkými zozbieranými svedectvami dôkladne monitorovaný, lebo začal proces jeho blahorečenia. Jedna z najväčších udalosti ktorá sa stala na príhovor Carla, je mimoriadne uzdravenie smrteľne chorého chlapca z Brazílie, kde predtým zlyhali všetky lieky a terapie. Tím lekárov uznal jeho uzdravenie za nevysvetliteľné. Rodičia smrteľne chorého chlapca sa modlili o prihovor ku Carlovi Acutis.

Pri príležitosti rozbehnutého procesu blahorečenia bolo Carlovo telo exhumované a prítomní svedkovia zostali prekvapení faktom, že aj viac ako po desiatich rokoch je jeho telo neporušené...!

Niekoľko rokov po Carlovej smrti sa jeho rodičom už v zrelom veku (čo mnohí považujú za výnimočné) narodili dvojčatá – Michele e Francesca! Carlo predtým nemal súrodencov. Žeby ďalšia milosť vyprosená Carlom? Výnimočné udalosti sa na jeho príhovor začínajú množiť...

Všetko nasvedčuje tomu, že Carlo bude čoskoro blahorečený ako jeden z najmladších v histórii.

Začína sa hovoriť o novom modernom svätcovi, ktorý by sa mohol stať patrónom programátorov a tých ktorý pracujú na webe.

Na záver jedná z Carlových životných zásad: „Smútok – to je zameranie sa na seba, šťastie - to je pohľad zameraný smerom k Bohu.“

P.S. Toto svedectvo Carlovno života chcem venovať zvlášť mladým ľudom. Obzvlášť mojim synovcom.

Peter Kuchár

Peter Kuchár

Bloger 
  • Počet článkov:  83
  •  | 
  • Páči sa:  27x

Katolický kňaz sdb„V každom človeku je hlboká priepasť, ktorú môže napĺniť len Boh..." Blaise Pascal Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

SkryťZatvoriť reklamu