Či je to pravica, alebo ľavica je to jedno. Mnohí sa správajú a konajú v zmysle porekadla:" Zlodej kričí, chyťte zlodeja". Správajú sa pápežskejšie ako pápež a pritom nie sú o nič lepší ako tí, ktorých kritizujú, na ktorých útočia. Mená hovoriť je zbytočné, stačí čítať, pozerať správy. Potom je ťažko nájsť niekoho, kto by bol ako tak "čistý", komu by obyčajný človek mohol vo voľbách veriť, komu by dal bez váhania svoj hlas.
A tak nastupuje štatút voľby menšieho zla. Či je takéto rozhodnutie správne, ostáva otázne.Tak tomu bolo aj v roku 2004 v prezidentských voľbách. V nich porazil Gašparovič Mečiara. Menšie zlo volené v roku 2004 vyhralo aj o štyri roky v prezidentských voľbách . S megapodporou Smeru, ktorého popularita rástla, Ivan Gašparovič porazil Ivetu Radičovú. Dve volebné obdobia pána Gašparoviča priniesli mnoho zaujímavých situácií. Viacero slovných a iných prešľapov.
O Ivanovi Gašparovičovi sa toho popísalo už veľmi veľa. Čo sa týka mediálnej prezentácie závidieť by mu mohli mnohé celebrity. Nechcem sa vraciať k jeho slovným brbtom, ktoré ostanú nezabudnuteľné pre mnohých a urobili reklamu našej krajine. Je škoda, že negatívnu. Nevymenovanie generálneho prokurátora a správanie sa pána Gašparoviča v televíznej diskusii s Čentéšom nemalo absolútne nič spoločné s tým, ako by sa mal správať jeden z najvyšších predstaviteľov krajiny. Aj to iba potvrdzuje, že to čo sa niekedy javí ako menšie zlo, ním v skutočnosti nemusí byť. Jedná vec je ale pozitívna. A to, že pán Gašparovič ako prezident už skončil. Síce pre chybné rozhodnutie a nevymenovanie generálneho prokurátora so 60 tisícovým odškodnením pre Čentéša, ktoré zaplatíme opäť my všetci, ale skončil.
Aj takto môže dopadnúť voľba menšieho zla a v konečnom dôsledku arogancia moci, ktorú týmto vložíme do niekoho rúk.
