Jelšava - predmestie New Yorku.

Staršia pani so slzami v očiach hovorila ako jej syna, ktorý prišiel z Anglicka, za bieleho dňa okradli na ulici. Ďalšiu prepadli na námestí, keď si išla kúpiť chlieb. Taktiež primátor tohto mesta sa sťažoval na neúnosnú situáciu. Rómski spoluobčania a hlavne mládež sú pre ich mesto ťažko zvládateľný problém. Ani kamerový systém nepomáha. Dokonca najali na ochranu občanov a zabezpečenie poriadku v tomto meste súkromnú bezpečnostnú službu. Ako tvrdili v tomto príspevku viacerí Jelšavania, štátnu políciu je vidno len pri cestách merať rýchlosť a vyberať pokuty. V uliciach ich stretnúť je problém. Prečo sa musia báť ľudia, ktorí 40-50 rokov žijú v tomto meste ísť na nákup, k lekárovi, ich deti do práce a vnúčatá do školy? Ak je nedostatok policajných hliadok v uliciach Jelšavy, prečo namiesto jednej nechodia po meste dve, tri ? Bolo mi jasné, že život majoritného etnika v zmiešaných mestách, dedinách hlavne na východe Slovenska je problémový. Ale toto som vnímal ako reportáž z New Yorského Bronxu, neslávne známej štvrte tohto veľkomesta. Koľko je v skutočnosti na Slovensku takýchto Jelšáv? Kedy prerastie agresivita týchto našich spoluobčanov hranice mesta, okresu, kraja? Nie som rasista, nie som ani pravicový extrémista, ani člen žiadnej strany ako sú Jobbik v Maďarsku, Slobodní (FPO) v Rakúsku. Som iba obyčajný občan tohto štátu, ktorý dodržiava zákony a pýtam sa: Dokedy sa bude musieť strachovať slušný človek vyjsť na ulicu ? Kedy a kto zastaví terorizovanie väčšiny - menšinou ? Dokedy budú mať mimoriadne výhody Tí, ktorí nechcú pracovať a parazitujú na spoločnosti ? Je smutné, že ak si niekto dovolí poukázať na nedostatky tohto typu, hneď je považovaný za radikála, extrémistu, rasistu a pritom chce iba jedno: Slušne a bezpečne žiť vo svojom rodnom meste, krajine.
Peter Lariš [/content>