
Podobných prípadov je na Slovensku oveľa viac a nie iba ten z hokejovej rodiny. Nie je náhodou za všetkým, okrem iného nezáujem štátu o šport? Veď ako je možné, že klenot Slovenského športu, vodní slalomári, ktorých nám závidí celý svet nemajú peniaze na tréning. "Aj keď sa vodní slalomári od roku 1996 nikdy nevrátili z olympiády bez medaily, vedenie Ministerstva školstva, vedy výskumu a športu Slovenskej republiky nám skresalo ročné dotácie na športovú reprezentáciu a rozvoj nášho odvetvia o celú tretinu, čo v praxi znamená vyše päťdesiattísíc eur," uviedol na stretnutí s novinármi v Bratislave generálny manažér Slovenského zväzu kanoistiky na divokej vode (SZKDV) Richard Galovič. Skresať platy by si mali od prezidenta SR počnúc, cez premiéra, až po každého jedného poslanca a nie tí, ktorí robia Slovensku dobré meno vo svete. Veď kto pozná nejakého Gašparoviča, Fica? Maximálne tak v Hornej-Dolnej. Ale Martikána, Kaliskú pozná celý svet. Podobne sú na tom aj mladí plavci, ktorí sa v týchto dňoch vrátili z majstrovstiev Európy s peknými výsledkami. Viacero slovenských rekordov. A pritom v tomto štáte nemajú kde poriadne trénovať. Trénujú preto v zahraničí, odkiaľ majú aj trénerov. Nehovoriac o tom, že im takmer všetko financujú rodičia. Nie je jednou z príčin nedostatku peňazí nielen v športe, tunelovanie, rozkrádanie, predražené zákazky, korupcia a ostatné perly, ktorými je naša demokracia prehnitá???. Veď ako je možné, že kompletná rekonštrukcia zimného štadióna Ondreja Nepelu s kapacitou 10 000 sedadiel stála 86 miliónov eur . A pritom Riga Arena v Lotyšsku, s kapacitou 10 300, dokončená v roku 2008, stála 28 miliónov eur, Siemens Arena vo Vilniuse s kapacitou 8750 taktiež 28 miliónov eur a Steel Arena v Košiciach, kapacita 8437, dokončená v roku 2006, stála 22,2 milióna eur. Takže cena za jedno sedadlo kapacity je v Bratislave 8600 eur, v Rige 2718 eur, vo Wilniuse 3200 eur a v Košiciach 2660 eur. Aj toto je jedna z príčin prečo nie je v našom športe dostatok peňazí. Takže ak finančne na to nemajú rodičia, najväčšie talenty u nás so športom skončia, skôr ako môžu začať. A tí, ktorí si všetko platia, sú asi nakoniec právom nahnevaný na tento „demokratický štát". Mnohí sa radšej rozhodnú reprezentovať tú krajinu, ktorá sa k nim nespráva macošsky a váži si ich športové umenie. Alebo sú „unavení".
Peter Lariš