Bolo by chybou, ak by sme zabúdali na ľudí ako bol Dubček.

Alexander Dubček- politik, ale hlavne človek s veľkým srdcom. Milovalo ho Slovensko. Bol symbolom boja proti totalitnému systému. Uznával ho celý svet. Po nežnej revolúcií národ skandoval: „Dubček na hrad“. Škoda, že tento hlas ostal nevyslyšaný.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (16)

„Obdivovala som veľkolepý boj Alexandra Dubčeka za slobodu v roku 1968," uviedla v kondolenčnom telegrame Margaret Thatcherová, „a bola som zhrozená tým, ako s ním zaobchádzali v Sovietskom zväze." Britská expremiérka myslela zrejme Dubčekov únos príslušníkmi komanda KGB a jeho zavlečenie do ZSSR v prvý deň invázie do Československa 21. augusta. Pred dvadsiatimi rokmi, 7. novembra 1992, zomrel v pražskej nemocnici. Skonal na mnohopočetné zlyhanie orgánov v dôsledku komplikácií po autonehode, ktorá sa stala 1. septembra 1992 na 88. kilometri diaľnice D1 pri českom meste Pelhřimov, keď cestoval z Bratislavy do Prahy. Nehoda stále vyvoláva mnoho otáznikov. "Áno, stále mám pocit, že v okolnostiach smrti môjho otca existujú podivnosti. Prečo napríklad nepustili odborníkov z frmy BMW k vyšetrovaniu nehody a uspokojili sa s technickou expertízou ČVUT? Tých problematických vecí je viac, ale ja už sa k tomu nechcem vyjadrovať?" vyhlásil syn Alexandra Dubčeka Pavol. Dnes po viac ako dvadsiatich rokoch, ak sa obzriem späť je ťažko nájsť jemu podobného novodobého politika. Presvedčený humanista, ktorému išlo v prvom rade o človeka. Ako uviedol v jednom rozhovore jeho syn Pavol:" Ťažko niesol, že musel podpísať moskovský protokol. Raz mi vysvetlil: „Nešlo o mňa, ale pán Kriegel mal byť obetovaný! A čo ja môžem niekoho obetovať? Ono by to aj tak nič nezmenilo. Armáda už bola tu a Brežnevovi a spol. išlo iba o to, aby to formálne neodsúdilo OSN." Otec cítil veľkú zodpovednosť, mal odôvodnený strach, že v prípade odmietnutia podpisu by nasledovalo veľké zatýkanie inteligencie. Okupanti mali podrobné zoznamy, koho zobrať. Ale aj tak to niesol ťažko". Ktorému z dnešných politikov ide naozaj o obyčajného človeka? Je ich ako šafránu. Ak sa aj nejaký objaví je zadupaný do zeme stádom tých, ktorých krédom je : Najskôr ja, potom dlho - dlho nik, potom moji politickí súputníci a na úplnom konci sa nachádza praobyčajný človek. Je škoda, že Slovensko nemá viac Dubčekov. Česť jeho pamiatke. [/content>

Peter Lariš

Peter Lariš

Bloger 
  • Počet článkov:  54
  •  | 
  • Páči sa:  0x

To, o čom prevažná väčšina hovorí iba pri pive so strachom, je potrebné hovoriť verejne. O to sa budem snažiť. Možno môj názor na dianie okolo nás nie je ten správny, ale je môj. A nakoniec ktorá pravda je vlastne tá pravá? To je otázne... Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Tupou Ceruzou

Tupou Ceruzou

319 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Marcel Rebro

Marcel Rebro

143 článkov
Marian Nanias

Marian Nanias

274 článkov
INESS

INESS

108 článkov
Radko Mačuha

Radko Mačuha

232 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu