Dnes po 25 rokoch človek má dojem, že sme sa vrátili späť. Neťažíme síce radioaktívny urán v Jachymove za svoj názor, ale... Oto Žarnay učiteľ z Košíc, si dovolil poukázať na nehospodárne vynakladanie finančných prostriedkov. Bol vyhodený z práce. Lekárke Zuzane Pechočiakovej z Nitry sa nepáčilo bielenie zdravotnej karty pacienta. Odniesla si to preradením na inú pracovnú pozíciu. Redaktorka RTVS Kristína Kormútová si dovolila chrániť svoj majetok. Síce na Facebooku netradičným opisom páchateľov. Za čo prišla taktiež o zamestnanie. Dolnokubínčanka Zuzana Hricková poukázala na podivné správanie sa svojich nadriadených. Dostala hodinovú výpoveď. Veľa spoločného majú títo ľudia a ich osudy. V našej "demokratickej " krajine sa snažili poukázať na porušovanie zákona. Tvrdo na to doplatili. Všade pritom počúvame o Slovensku, ako demokratickom štáte. Ak slovo demokracia znamená vláda ľudu a súčasťou modernej demokracie sú tradičné ľudské práva, ako sloboda prejavu, vyznania je demokracia na Slovensku zvláštna. A čo je ešte zvláštnejšie? Človek, ktorý sa nevie dovolať pravdy, ochrany svojho majetku, alebo poukáže na zlodejinu a zo zúfalosti sa to snaží povedať svojmu okoliu, keď to zodpovedných nezaujíma, je potrestaný. Nie tí, ktorí porušujú zákony, robia zle, pykajú za to čo robia. Odnesie si to poškodený, ktorý si dovolí poukázať na svoju bezmocnosť. Ideálny stav je asi nasledovný. Ľudia plaťte dane, tíško sa pozerajte ako sa rozkradajú spoločné financie, ako nám spred nosa kradnú náš majetok, ako zakrývajú svoje pochybenia zodpovední....
Potom bude asi všetko v poriadku. Bude. Ale iba dnes, možno zajtra.
A čo potom???
