Jeden krát som to už urobil a robím to opäť. Nie pre to, že získala ďalšiu medailu pre Slovensko, ale pre to ako bojovala. Chcela, ale nemohla. Zápal hrdla bol prekážkou. Ako povedal tréner slovenských biatlonistiek Juraj Sanitra: „Jej stav je vážny. Suchý kašeľ jej bráni v dýchaní, ale Nasťa veľmi chcela štartovať," V štvrtom olympijskom preteku s hromadným štartom dobehla so stratou 3:24 minúty na Bielorusku Domračevovú. Hoci skončila hlboko vzadu, urobila v cieli veľkú poklonu. „Patrila všetkým, ktorí videli, že strácam bežecky a som ďaleko vzadu, ale aj tak ma povzbudzovali počas celých pretekov." To bol jej odkaz na Slovensko, jej synovi , rodine a všetkým, ktorí jej držali palce. Slzy v jej očiach všetko iba podčiarkli. Nasťa, sa ospravedlňovala za 6 miesto v stíhačke. Prečo? Je to super výsledok. Aj to je prejav jej veľkého srdca, ktoré bije pre Slovensko. Bodaj by sme my rodení Slováci mali také veľké srdcia. A ak sa nájdu ľudia, ktorí píšu a hovoria niečo iné, ako napríklad bludy o zlatokopkách, sú to úbožiaci. Však pán Morvay!!! Nasťa ešte raz ďakujem . Nie len za seba , ale za všetkých Slovákov.
Peter Lariš [/content>
Ešte raz ďakujem Nasťa......
Zlato pre Slovensko na zimnej olympiáde!!! Niečo úžasné pre malú krajinu v srdci Európy. Ešte krajšie je to, že ju získala naša Nasťa. Jej životný príbeh je už veľa krát povedaný, napísaný. Ešte raz sa pred touto športovkyňou, ženou , matkou musím hlboko skloníť a poďakovať sa jej za všetko.