Nasťa ďakujem a skláňam sa.......

Šéfovia biatlonu v Rusku doslova odkopli šesťnásobnú juniorskú medailistku Anastáziu Šipulinovú - Kuzminovú po tom, čo sa jej narodil synček Jelisej. Pre ruský biatlonový tím sa stala nepotrebná. Srdce túžiace po ďalšom úspechu v milovanom športe sa však nevzdalo. Spolu s manželom sa presťahovali na Slovensko, do krajiny o ktorej hovorí iba v superlatívoch, ako o svojom druhom domove. Slovenské úrady jej poskytli občianstvo a biatlonový zväz prijal ponuku , aby mohla reprezentovať svoju druhú vlasť . A jednoznačne urobil dobre. Hneď na prvých zimných olympijských hrách vo Vancouvri vybojovala senzačne zlato. Nasťa je bojovníčka a potvrdila to aj vo svojej rodnej krajine. Celé Slovensko prežívalo so zatajeným dychom v Soči šprint na 7,5 km, v ktorom nedala nikomu ani náznak šance. Ukázala akú chybu urobili ruskí biatlonoví funkcionári, keď sa jej zbavili. Naša slovenská Nastenka nesklamala a slzy sa do očí tisli pri odpovedi na otázku novinárov, či ju nemrzí, že nezískala zlato pre Rusko. Hrdo povedala: Som síce Ruska, ale domov mám na Slovensku, pretekám pod slovenskou zástavou a na stupni víťazov budem spievať slovenskú hymnu. Nasťa, klobúk dole a hlboko sa pred Tebou skláňam, tak ako tisíce Slovákov, ktorých si urobila šťastnými. A na záver verím, že toto nie je krásny koniec rozprávky a naša Nasťa nepovedala posledné slovo nielen v Soči, ale ani vo svojej skvelej športovej kariére. Ďakujeme Nastenka a bravóóó!!! 
Peter Lariš [/content>