Jednou z častých odpovedí ľudí na otázku, čo by chceli vo svojom živote a čo má pre nich jednu z väčších hodnôt je odpoveď typu "Chcem byť zdravý"," Najcennejšie je pre mňa zdravie", a pod. K týmto odpovediam inklinujú viac starší ľudia, ktorý sa už potýkajú s rôznymi problémami svojho fyzického JA. U tej mladšej generácie je hodnotový rebríček nastavený niekde inde.
V nasledujúcich riadkoch sa nechystám loviť šarlatánov, ani sa hanlivo vyjadrovať k súčasnej medicíne. Je na každom z Vás aký postoj k danej problematike zaujme.
Od mojich 24 rokoch sa neviem z akého dôvodu (a nevie to ani súčasná medicína) stalo súčasťou môjho bytia určité ochorenie kostnej drene. Zrazu bolo všetkého viac ako kážu schválené tabuľky. Odborná verejnosť v tom videla problém, ja ako správny post teenagerovský jedinec som tomu neprikladal nijaký význam. Po desiatich rokoch som sa rozhodol, že asi by bolo dobré s tým niečo robiť aj keď odborné lekárske články mi v podvedomí veľa možnosti nedávali. Odborný rozbor vzoriek potvrdil predpokladaný problém na ktorý mi ani doktor GOOGLE nedal odpovede. Tak sa začal kolobeh počúvania prognóz, predpovedí, možností aj nemožností ako aj oboznamovania sa s tým čo mi ponúka súčasná lekárska veda a farmaceutika. Nebudem ďaleko od pravdy ak poviem, že slová, ktoré začínajú slovom onko-.... mi naháňali strach a vzbudzovali beznádej. Ale aj napriek tomu, že iné možnosti nie sú lekárskej vede známe, som sa rozhodol inak.
Množstvo prečítaných článkov, poznatkov a štúdii ma v prvej línii priviedlo k vynikajúcej myšlienke vyskúšať na sebe "liečbu" vysokými dávkami vitamínu C. Viem, že je ťažké hrať partiu keď do hry vkladáte vlastné "zdravie",ale.... Slovo vynikajúce zámerne nedávam do úvodzoviek, pretože výsledok tohto snaženia sa podpísal na imunite. Zhrnuté a podčiarknuté od tohto obdobia ani neviem, čo je nádcha. Žiaľ, zmenu ktorú som aspoň s malou dušičkou očakával som nepozoroval.
Neskôr sa v jednom jednom kaderníctve stretla moja manželka s milou pani, s ktorou sa dali do reči a začali sa rozprávať o čínskej medicíne. Došlo aj k preberaniu môjho zdravotného problému a rozhovor skončil s telefónnym kontaktom v ruke. Na toto číslo zavolajte a dohodnite si stretnutie. Tak sa aj stalo a ani neviem ako sedím oproti milej osoby, ktorá počúva, čo ma trápi. Odkazuje ma na pána, ktorému posielam kópie lekárskych správ, a očakávam verdikt. Za tri dni prichádza odpoveď, chystáme sa nastaviť liečbu, verdikt znie 800 €/mesačne počas troch mesiacov. Samozrejme ma hneď po tejto informácii známa sila ťahá k zemi, ale rozhovor pokračuje. Nič sa nebojte vieme to upraviť. Tak čakám a rozmýšľam koľko som ochotný investovať do niečoho neznámeho a ešte s jedinečnou stávkou svojho zdravia. Podstatne sa to zmenilo, suma je trojnásobne nižšia, ale aj množstvo liečiva.
Prešiel mesiac a na pravidelnej kontrole sa ma odborníčka v oblasti hematológie pýta, či niekde nekrvácam. Mysľou mi prebehne suma, ktorú som sa na začiatku rozhodoval investovať, ale aj napriek tomu sa pýtam, prečo sa k tomu prikláňa. Odpoveďou mi je, že nevie nájsť dôvod z akého by sa mi upravili niektoré hodnoty krvného obrazu a dostali sa do tabuľkového normálu. S malým úškrnom na tvári ju uisťujem, že určite nie a odchádzam.
A toto je tá chvíľa, kedy neľutujem svoje rozhodnutie a všetky kroky ktoré tomu predchádzali.
