1984 + 23 (alebo „O matrike“)

Celý svet nám bude závidieť. Nie, že by nám nezávidel. Zrušili sme v podnikoch nadčasy, nedeľné omše sa slúžia v maskáčovo nastierkovaných TESCO predajniach, každý živnostník má svojho odborára (ktorý má spravidla 15 a menej rokov a vyvíja systematický nátlak na zamestnávateľa v predajniach zábavnej pyrotechniky) a normy sa opäť začali plniť na cca 105 - 107%. Áno, už len „kauza matrika“ musela dôjsť spravodlivého jednotného a centrálneho riešenia, aby bola naša spoločnosť zdokonalená do tejto radostnej oázy pokoja, v ktorej sa nachádzame.

Nemyliste si, že naša jediná pani matrikárka (ďalej len pani M.) žne mzdu akejsi imperialistickej úžerníčky – byrokratky. Centrálna matrika funguje len tri krát do týždňa a aj to len poobede, keď má pani M. ukončenú zmenu v miestnom chemickom závode a takto si dobrovoľne ukrojí zo svojho voľného času (!), aby verne slúžila verejnému blahu. Úžasné. Vitajte v dokonalej spoločnosti, kde všetko má svoj stred, ktorý je vždy viac na ľavo ako ste cielili. Že vám táto realita pripomína Vianoce? Áno, aj mne – ako Jozef a Mária si môžeme osedlať nášho proletárskeho somára (pre nezainteresovaných „osla“) a vydať sa na dlhú púť do našej centrálnej matriky, keď už cisár Ficoklecián opäť raz sčítava ľud.