Smeblog je unikát v tom, že tu človek "nikdy nikde nie je sám" a keď sa sem-tam pozrie na titulku, nájde tam ozaj všeličo. Nechodím tam často, ale to, čo ma vie obzvlášť upútať, sú články s vysokou karmou. Veru tak. Nie že by som po vysokej karme túžil (to by som prispieval častejšie a populistickejšie, ale nepredbiehajme), ale moja analytická myseľ a zvedavosť mi nikdy nedajú pokoj: Čo je to za článok? Aká je k nemu diskusia? Aký je pomer kvalita/popularita? Čím je špecifický autor článku? Radím Vám dobre: Nerobte to.
Čas od času človek nájde niečo ozaj fundované. Vysoká karma sa často viaže s fotkami, ktoré nechám teraz bokom, lebo ozaj - mnoho záberov je fakt nádherných (bencurova.blog.sme.sk - pozrite si, je to rozkaz!) a naše postmodernou oklamané mysle z nás spravili audiovizuálnych maniakov. Fair Enough. Vivat fotografia. Čo však články? Od kedy blogujem na smeblogu (Máj 2007) najvyššiu karmu majú články typu "Fico, ty idiot," "Róbertkovi zase šibe," (tým nechcem povedať, že som provládne naladený, opak je pravdou), "Sex pre včera, dnes aj zajtra," "99 dôvodov, prečo som rád, že nie som hetersexuál," a podobne (toto sú vymyslené názvy, autor neberie žiadnu zodpovednosť za prípadnú podobnosť). Kde je problém? Všetko to tu už ozaj ako americké reklamy?
Hmmm. Problém je asi vo mne. Asi čakám niečo neočakávateľné. Možno, že som iba idealista. Možno som len príliš nespokojný. Možno som len čakal správanie hodné veku prispievajúcich aj ich čiateľov. Týmto sa neodvažujem posudzovať celé blogerstvo ako také. Skôr je mi ľúto, že populárnu kultúru asi začnem používať ako vulgarizmus, lebo väčšinová produkcia smeblogu mi nedovoľuje urobiť inak. Do blogovania.
