Dekalóg bloggera: Štvrté Prikázanie

Od svojho prvého dňa v blogosfére myslel dopredu. Ako by mohol ostať zapadnutý v šedom priemere? To by nebol život, ale prežívanie. To by nemohol nikdy dopustiť. Písal čitateľne, trefne, no bez gýču uvedomujúc si, že občania blogosféry a návštevníci z iného sveta sú vyberaví a berú len skutočnú kvalitu. Dobre vedel, že všetci sú ako on – kritickí, uvedomelí a celé dni zahrabaní v latinsko-grécko-arabsko-štúrovskom slovníku cudzích slov.

Mal vždy len tie najčistejšie úmysly. To preto navštívil každú diskusiu, v ktorej figurovalo pár mien so zátvorkou za priezviskom. Nechcel nič, iba ich nezištné priateľstvo a otcovskú priazeň. Áno, nikdy nechcel zomrieť ako „neotitulovaný bloger“, ale kto by ho mohol obviniť z klientelizmu pri takomto akte nezištnej lásky? Iste by to spravil iba bezcitný blogger, ktorému nezáleží na svojej budúcnosti a jeho karmický dlh mu je ukradnutý. Posudzovačnosť je črtou tých, ktorí nevedia čo chcú a nepoznajú krištáľovo čistú nezištnosť bloggerského priateľstva s vedúcimi osobami.

On bol však iný. Jeho majstrovský štýl vyhral boj o tri písmená, ktoré menia život na permanentý stav blaženosti. Bol mŕtvy a ožil, bol stratený a našiel sa. Nenechal svoju karmu, aby sa rozplynula, ani nedovolil, aby jeho život v blogosfére len tak pokračoval bez už spomínaného otcovského požehnania. Oba tieto neoddeliteľné faktory vyústili do niečoho krásneho, živého a neodolateľného. Čitateľnosť aj obľúbenosť porastú a to je dôvod na radosť a dizonantný spev v sociálnom zariadení. Teraz už niečo v živote dosiahol, môže byť na seba hrdý.

Nie všetci však prijmú spravodlivú výzvu Veľkého Blogu. Sú takí, ktorým je ponúkaná sláva ukradnutá a nestoja o kvalitné priateľstvá na vysokých miestach. Pre takých je tu bežný život bežného „netrojpísmenkového“. Vždy budú v tieni tých, ktorých mená figurujú v ľavom stĺpci bez toho, že by ich tam hocikto (okrem nich samých) chcel vidieť. Je len otázkou času, kedy takéto prežívanie skončí mimo prirodzeného výberu, alebo zatuchnutým vyhasnutým blogovaním s večným karmickým dlhom. Nastal čas, kedy sa každý musí rozhodnúť podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, či chce žiť naplno a prijať všetky požehnania elizejských polí pre veľmi interesantnú (bloggerskú) populáciu, alebo sa ponuky vzdá. Je mnoho povolaných, ale málo vyvolených. Ten, kto zvíťazí však obdrží víťazný veniec a všetci budú obdivovať jeho slávu. Kto má uši, nech počuje.