Dekalóg bloggera: Tretie Prikázanie

Napätie je núnosné: „kiež by to prihlásenie do siete netrvalo až desať sekúnd!“ Zúfalé volanie je vypočuté, mladý blogger dva krát klikne na ikonu svojho prehliadača, kde sa mu ako prvá stránka (namiesto googlu) otvorí stránka jeho Blogu. Zimomriavky dosahujú tretiu úroveň intenzity (a stúpa). Je to tak – včera večer napísal ďalší prelomový článok, do ktorého vložil svoje srdce, vedomosti, nezištnú túžbu po svetovom mieri, pričom iste nemal ani najmenší zálusk na karmickú zmenu svojho budúceho bloggerského života (very interesting people). To preto s tým článkom čakal až na ráno, lebo ráno je prime time (čitaj „prajm tajm“) a svojím hlbokým posolstvom môže zasiahnuť väčšie masy, po životnej zmene bažiacich, bloggerov.

Je obed a teda čas na raňajky a rannú kávu. Kdeže, takýto luxus si poblogný blogger nemôže dovoliť: ako by mohol opustiť svoje dielo, službu a prácu svojích rúk? Prvá kritika v diskusiách mu zdvihla adrenalín, prinútila ho otvoriť si wikipediu, aby mohol trefne a hlavne presne čeliť nemilosrdnému útoku elektronických doktorantov, docentov a iných hrdinov. Boj je neúprosný a žiada si obete. Už, už sa zdalo, že je na konci so silami, keď mu zrazu jeho wifi pripojenie vyhlásilo štrajk. Tragédia. Čo teraz? Ako sa len pozrie svojmu Blogu do očí? Táto „vlna vzbury“ (resp. „vzbura vlny“) ho donútila dokonca aj zísť dole do kuchyne a umožnila mu posilniť svoju chatrnú telesnú schránku.

Pohľad na empirický svet mimo monitora je čudný… akýsi skutočný . Toto nemôže byť život. Ak je toto realita, kto by ju chcel? Po obede musel ešte dve hodiny čakať na svoje vytúžené pripojenie. Už je dobre. Nikto mu už viac nezabráni napäto sledovať vývoj v „kauze Blog“. Karma rastie, srdce plesá, nepokoj ustupuje. Je to najšťastnejší človek na zemi. Hneď po premiérovi. Prišiel večer, s ním ďalšie „nutné zlo“ v podobe posledného chodu dňa a finálne hodiny v bloggerskej diskusii. Misia je splnená. Blog opäť raz písal dejiny a šťavil baterku laptopu. Zrak zlyháva, svetlo zhasína, blogger zaspáva a bol večer a ráno nový deň.

Áno, práve sme videli osud toho šťastného vyvoleného bloggera, ktorý sa nenechal premôcť svetskými chúťkami (ako je čítanie, štúdium, rodina a podobné malichernosti). Tento jedinec nezapredal svoj život vlažnému bloggerstvu a myslí na svoju budúcnosť. Každý deň zasvätil svojmu Blogu a jeho odmena ho neminie. Ak by však zišiel z pravej cesty a nechal sa unášať realitou a inými vredmi na blogosfére, stihne ho tvrdá odplata. Jeho trojpísmenovký sen (rozumej „V.I.P.“) sa rozplynie ako rozpočet za vlády cisára Ficokleciána. Nemôže si to dovoliť, ináč jeho život už nebude mať cenu. Kto vytrvá do konca, zvíťazí a dostane tri písmenká života. Dobrú chuť.