Video počin z pred dvoch týždňov rozvíril vlnu reakcií, ktorých vrcholom bolo podanie trestného oznámenia historikom Patrikom Dubovským na Ľuboša Blahu. Nebol by to Blaha, keby sa namiesto pokusu o sebareflexiu nepustil do svojej obrany, ako inak protiútokom. Ten nasmeroval proti ústavu, ktorý odhaľuje a popisuje zločiny ľudí, akých Blaha obdivuje. A Che, ktorého podobizeň si v kancelárii zavesil, zločinec rozhodne bol. Krátko po revolúcii sa angažoval v masových popravách v havanskej pevnosti La Cabaña. V tejto súvislosti je známy aj jeho výrok: "Áno, popravovali sme, popravujeme a budeme popravovať." Tieto slová predniesol v rámci svojho prejavu na pôde OSN v New Yorku.
Iba portrét toho, koho obdivujete a ku komu vzhliadate si dáte v kancelárii na stenu. Blahove sympatie sú pre Slovensko nebezpečné. Od obdivu násilia je iba krok k tomu, aby ste ho začali schvaľovať alebo ho sami začali používať ako súčasť výkonu moci. Blahova stále vulgárnejšia rétorika sa začína formou i obsahom čoraz viac podobať výrokom Klementa Gottwalda. Tými sa pred vyše deväťdesiatimi rokmi postaral v Poslaneckej snemovni Národného zhromaždenia o obrovský rozruch. Vo svojom prejave sa Gottwald nielen vyhrážal Fráni Zemínovej, ale bez nadsadenia priznal, čo sa učí pri návštevách Moskvy:
"O váš kapitalistický štát nemáme veru zásluhu, my by sme sa hanbili za to, keby sme sa oň akokoľvek pričinili!" Rečnil Gottwald. Na otázku z radov poslancov, prečo neodíde radšej do Ruska, Klement Gottwald reagoval: "Preto, aby sme urobili z vášho kapitalistického Československa republiku socialistickú! Hovoríte, že sme pod komandom Moskvy a, že si tam chodíme po rozumy. ... sme stranou československého proletariátu a naším najvyšším revolučným štábom je skutočne Moskva. A my sa chodíme do Moskvy učiť. Viete, čo? My sa od ruských boľševikov do Moskvy chodíme učiť, ako vám zakrútiť krk." Poslanci sa Gottwaldovi po jeho prejave smiali.
"Po hodine zábavy, ktorú nám pripravil pán predrečník, chcel by som vašu pozornosť obrátiť opäť k vážnym záležitostiam" Zľahčoval situáciu minister Alois Tučný. "Prejav ktorý sme práve počuli, nie je možné brať vážne. Nie je možné nič iné, lež sa na ňom smiať. Nebojte sa, niekomu z reči pána predrečníka možno naskočila husia koža. Prežili sme však už tucty podobných prejavov a prežili sme aj radikálov s väčšou gurážou, ako má pán Gottwald." Po komunistickom puči vo februári 1948 Gottwald a jeho komunisti dokázali, že sa v Moskve učili dobre. Svojim nepriateľom krky skutočne bez milosti zakrútili. Fráňu Zemínovú odsúdili vo vykonštruovanom procese.
Blahove gestá môžu byť pre niekoho prázdne či dokonca smiešne. Stále však pre demokratickú spoločnosť predstavujú narastajúce nebezpečie. Vývojový oblúk, ktorý Ľuboš Blaha v poslednom desaťročí urazil, je príliš podobný s vývojom boľševikov, akými bol aj Klement Gottwald. Ak je dnes zvesenie fotky jediný spôsob, ako dokáže Blaha "dať dole" Pani Prezidentku alebo svojho protivníka, zajtra to tak už byť nemusí.
Pred mesiacom a pol, sa na Slovensku odohrali parlamentné voľby. Víťazný SMER Roberta Fica opäť môže všetko. A to aj napriek obmedzeniam zákonmi, na ktoré narazil pri čistkách na polícii nový minister vnútra. Koalícia sa však týmto nechá zastaviť iba ťažko. Bude pokračovať ďalej, pretože páni zo Súmračnej, majú plán. A ten sa začína ovládnutím ministerstva vnútra a polície. Presne podľa slov Roberta Fica z pred troch rokov: "Každý z opozície chce byť ministrom vnútra. Aby si chránili svoje rite." Svoj chrbát si Fico kryť musí. Iba tak môže vykonať pomstu, o ktorej hovoril. Pozná slovenskú spoločnosť a má dlhoročné skúsenosti a nástroje, ako národu predať aj nekvalitný tovar, akým je jeho vnútroštátna politika. Jediní, ktorí tento obchod môžu ohroziť, sú dnes občianski aktivisti, ľudia na sociálnych sieťach, no najmä tá časť slovenských médií, ktorú koalícia už teraz hanlivo označuje za protislovenskú.
Prirodzene sú preto v hľadáčiku Smerohlasu všetky organizácie, ktoré dokážu formulovať a šíriť proti názor a systematicky oponovať staronovej politike zo Súmračnej. Tá bude ako inak, opäť unášať štát niekam do reálií centrálnej Ázie, kde môže v utopistických predstavách Roberta Fica "skutočne všetko". Tentokrát to však bude okrem mocenskej hry aj hra o prežitie. Fico a jeho najbližší vedia, že moc je vrtkavá. Už raz ju stratili. Ich pád, nespôsobila ulica, ako to s pohŕdaním Fico trúsil po tlačovkách. Bola to prirodzená reakcia na jeho pocit neohrozenosti a buranský egocentrizmus, ktoré dali do pohybu slovenskú spoločnosť.
Opozícia reaguje na konanie Smerohlasu oneskorene a s odstupom. Akoby ju z letargie prebrala vždy až vlna nevôle na sociálnych sieťach. Opozícii chýba iniciatíva. Pritom sú kroky koalície predvídateľné. Bolo by možné byť na mieste pripravený klásť odpor ešte pred tým, než tam Smerohlas dorazí? V momente kedy sa poslanci opozície konečne rozhýbu s reakciou, je už dávno neskoro a procesy zmien v prospech "našich ľudí" sú už naštartované. Možno sa chce opozícia slušnou politikou dištancovať od praktík Roberta Fica. No každý deň si to sťažuje a prichádza o momentum ako Smerohlas a nacionalistických oportunistov spomaliť, alebo aspoň odstaviť od decimácie právneho štátu.
Róbert Fico, nikdy nehral fér a nikdy nebude. Starnúci matador nepotizmu načúvajúci diktátu z východu vie, ako bojovať v politickom ringu: "Je zbytočné opakovať, že predseda vlády SR musí odstúpiť. On nikdy neodstúpi sám, jeho treba deložovať. A my urobíme všetko, preto, opakujem všetko, preto, aby tento proces nastal, čo najrýchlejšie." Je otázkou, či "slušná" politika slovenských progresívcov a liberálov z dnešnej opozície, bude stačiť na to, aby postavenie Smerohlasu na čele s Róbertom Ficom vôbec ohrozila.
