Jej list českému kolegovi Martinovi Baxovi, je blamážou zvyškov kultúrnosti a dôstojnosti, ktorá nám doposiaľ ostala. Tento materiál nemal uzrieť svetlo sveta ani omylom. Nieto, aby bol súčasťou oficiálnej medzištátnej komunikácie medzi ministrami kultúry. Obávam sa reakcie českého proťajšku a dúfam v jeho zhovievavú reakciu. Pokiaľ sa však text medzi českou populáciou medializuje, budeme u našich susedov opäť raz za hlúpych sedliakov. Mlieko je však rozliate a hanbu, hneď po negačnej výprave nášho staronového premiéra do Bruselu, istú.
Samotný text pani ministerky Martiny Šimkovičovej, hoci bez pointy a štylistickej kvality, nieje skutočným problémom. Je ním záujem, ktorý vyvolal. Áno, je to v podstate taká malá katastrofa. Avšak iba na intelektuálnej úrovni. A koho dnes zaujíma nejaký intelekt? Veď z hlúposti iných sa smeje najlepšie. Ostatne i reakcia, ktorú práve čítate sa zaoberá práve týmto rozmerom ministerkinho dadaistického počinu.
Poďme sa však na celú situáciu pozrieť z iného uhlu: Dymová clona, ktorú literárne veľdielo pani ministerky Martiny Šimkovičovej uvoľnilo, rozhodne upútala pozornosť. Je totiž ďaleko ľahšie rozpoznať hlúposť, než sledovať machiavelistické ťahy iných členov vlády, na neprehľadnej vnútropolitickej šachovnici či v príliš vzdialenom Bruseli. Hovorím o personálnych machináciách ministra vnútra Šutaja Eštoka, ťaženie proti Úradu Špeciálnej Prokuratúry alebo Bruselský medvedí tanec Roberta Fica, ktorým premiér zpochybnil doterajšiu dôveryhodnosť Slovenskej republiky ako súčasti západného sveta a spoľahlivého spojenca v jeho obranných štruktúrach.
Voči ministerke kultúry sa treba vyhraniť. Pokiaľ je toto jej predstava, ako mieni komunikovať a reprezentovať národ, ktorý si na kultúrnosti doposiaľ zakladal, potom: pani ministerka Martina Šimkovičová, vôbec za nič Vám neďakujem, okamžite podajte demisiu, na toto nemáte! A Róbert Fico, nech si hľadá iné spôsoby na odpútanie pozornosti. Kľudne aj niekde na chate.
