Keď prestanú lietať včely
Fond na podporu umenia na zasadnutí 18. marca 2026 zrušil uznesením číslo 26/2026 platnosť všetkých trojročných zmlúv. Tento krok bol prijatý bez ohľadu na možné následky, ktoré sú s týmto počinom spojené. Aj napriek neskorším vyjadreniam predsedu Rady FPU, že ide iba o dočasné pozastavenie vyplácania finančných prostriedkov za účelom kontroly, konanie FPU ohrozuje kontinuitu najvýznamnejších slovenských festivalov, kultúrnych centier, divadiel a vydavateľstiev. Týka sa aj periodík, a to ako multimediálnych, tak aj printových médií. Túto reflexiu som sa preto rozhodol venovať práve všetkým časopisom a periodikám, ktoré sú svojím obsahom určené pre najmladších čitateľov a stoja tak na pomyselnom začiatku budovania čitateľskej gramotnosti našich detí.
Noviny
Printové médiá historicky formovali mediálny systém ako hlavný zdroj informácií, definovali agendu a ovplyvňovali verejnú mienku. Hoci dnes čelia poklesu ekonomickej výkonnosti a mnohé prechádzajú na digitálny model fungovania, ich podiel na formovaní spoločenského diskurzu je stále nenahraditeľný. Tlač, či už v printovej alebo digitálnej podobe, si stále zachováva vplyv na mienkotvorný proces, politické rozhodovanie a prináša hĺbkové, overené spravodajstvo.
V kontexte hrozby zániku detskej tlače, si musíme uvedomiť, že jednotlivec vstupuje do spoločenského diskurzu v rámci procesu socializácie (dospievania). Socializácia je kľúčový proces, pri ktorom si mladý človek osvojuje spoločenské normy a formuje vlastnú identitu. Informácie potrebné k úspešnému zavŕšeniu tohoto procesu, nevyhnutne čerpá z okolia. V detstve je mu tak zdrojom aj tlač adekvátna veku. Či už ide o internetové, alebo printové médiá, pri ktorých dospelý jedinec napokon skončí, zručnosť osvojovania prijímania a vyhodnocovania informácii sa začína formovať už v predškolskom veku. Absencia literatúry pre vekové kategórie od predškolákov až po mládežníkov, ktorá môže krokmi Rady FPU nastať, spôsobí nenávratnú trhlinu v procesoch nutných pre osvojenie sociálnych spôsobilostí súčasnej mladej generácie, ako aj tých, ktoré budú nasledovať po nej.
Tak ako sa malé dieťa učí jazdiť najprv na odrážadle, aby sa neskôr naučilo jazdiť na bicykli, potrebuje dieťa pre vytvorenie vyššie spomínaných sociálnych zručností periodiká prislúchajúce jeho veku. Kroky FPÚ nemožno brať na ľahkú váhu. Detská literatúra je jednoducho úzko prepojená s procesmi dospievania a v prípade, že o ne dieťa bude ochudobnené, riskujeme v budúcnosti stratu identity a schopnosť vnímať sociálnu realitu a zánik špecifík našej kultúry, kultúrnych hodnôt a sociálnych noriem.
Absorbovanie písaného textu nie je samozrejmosť, je to zručnosť, ktorú je potrebné ukazovať, učiť sa a rozvíjať. Printové médiá svojou schopnosťou obsiahnuť tému, totiž často rozvíjajú obsah ďalších médií a pôsobia v synergii. Často dokonca určujú, o akých témach a ako sa bude v spoločnosti diskutovať. Pre existenciu printových médii, je dôležitý nielen dosah a náklad v akom vychádzajú, ale aj ich nezávislosť. Teda schopnosť ubrániť sa ovplyvňovaniu vlastného obsahu a tým padom aj verejnej mienky svojimi vlastníkmi, ktorí môžu pôsobiť na jednostrannosť a nevyváženosť obsahu. Pripomeňme opäť, že printové médiá, mali a majú významný vplyv na názory a politické rozhodovanie voličov.
Rozbitie ekosystému printových médií, ktoré sú vďaka svojmu obsahu cielenému na konkrétneho spotrebiteľa (deti, mládežníci), takpovediac na okraji záujmu spoločnosti, môže mať ďalekosiahlejšie následky než sme si momentálne ochotní pripustiť.
Mediálny systém
Keď v roku 2004 uviedli Daniel C.Hallin, profesor komunikačných a politických vied na Kalifornskej univerzite v San Diegu a Paolo Mancini, profesor sociológie a komunikácie na Univerzite v Perugii, uviedli svoje dielo "Systémy médií v postmodernom svete: Tri modely médií a politiky" (v českom preklade vyšlo v nakladateľstve Portál, v roku 2008), vytvorili ťažiskové dielo mediálnej vedy, ktoré definovalo komparatívne prístupy a nástroje na skúmanie vzťahov medzi politickými a mediálnymi systémami.
Autori vo svojom diele definovali mediálny systém ako komplexnú sieť vzájomne prepojených oblastí, ktoré zahŕňajú rôzne mediálne sektory (tlač, rozhlas, televíziu, internet), legislatívne rámce, regulačné orgány, mediálny trh a vlastnícke štruktúry. Existencia každého jedného národného systému je podľa Hallina a Manciniho výsledkom politického a kultúrneho kontextu štátu, pričom reflektuje historický vývoj v daných oblastiach. Výsledkom použitia analytických prístupov, ktoré definovali autori v spoločnom diele je definícia vzťahov medzi médiami, politikou a spoločnosťou.
Tlač je jedným z najdôležitejších mediálnych sektorov, ktoré Hallinova a Manciniho štúdia analyzuje. Je to sektor ktorý má najdlhšiu tradíciu, siahajúcu do 17.storočia. Pre potreby výzkumu poskytuje jasné dáta, ktoré obsahujú výšku nákladu a jeho dosah, obsahovú hodnotu a zameranie na elitu, alebo masu. Rozvinutý mediálny ekosystém postavený na rozsiahlej sieti tlačovín predurčoval spoločnosť k pokroku a schopnosti rýchlej reakcie na historické udalosti. Preto sa ponúka otázka, je v spoločenskom záujme ohroziť periodiká, ktoré na Slovensku existujú viac ako 170 rokov? Je v záujme slovenskej spoločnosti prísť o časť svojho kultúrneho dedičstva, ktoré formovalo predchádzajúce generácie? Škrt cez rozpočet ktorým doslova rada FPU zasiahla do ekosystému organizácii, festivalov a periodík, ktoré sa podieľali na rozvoji národnej kultúry je z pohľadu mediálnych systémov a ich vnútornej konštrukcie pálenie vlastnej národnej identity. Je nepochopiteľný a neospravedlniteľný.
Záver
Hoci Fond na podporu umenia v podprograme 1.5.6 hovorí o podpore vydávania tlačených a internetových periodík, ktoré majú obohacovať kvalitu reflexie, umenia a kultúry, celoplošné zrušenie podpory týkajúcej sa aj detských periodík, ku ktorej sa Rada FPU na zasadnutí dňa 18. marca 2026 uchýlila, sa v súčasnosti stáva prejavom chaotickej, hrubej a pravdepodobne protiprávnej politiky, ktorá z FPU robí nedôveryhodnú inštitúciu. Toto konanie ubližuje kultúrnemu prostrediu a demokratizačným, ako aj spoločenským procesom vedúcim k vytváraniu uvedomelej demokratickej občianskej spoločnosti. Na záver si treba uvedomiť krehkosť nášho kultúrneho ekosystému, ktorý balansuje na hrane záujmu i vlastnej ekonomickej stability. Vyškrtnutie kultúrnych udalostí a nástrojov, ktoré sme si v rámci národnej identity budovali, sa doslova rovná vyhubeniu včiel z organického ekosystému. Táto metafora nie je od veci. Kto nahradí kľúčový prvok zabezpečujúci reprodukciu väčšiny rastlín a plodín, ktoré okrem iného i naším vlastným zdrojom potravy?
Ak vyhubíme včely, kto zastúpi ich miesto a zaručí biodiverzitu a zdravie krajiny? Kto zabezpečí, že nastupujúca generácia bude gramotná a schopná pracovať so zložitými informáciami, keď si zničíme periodiká a kultúrne prostredie, v ktorom sa v tejto spoločenskej zručnosti ľudia vlastne učia?
