Premiér Slovenskej republiky sa vo svete zviditeľňuje katastrofálnym spôsobom. Jeho morálny kompas je rozbitý a jeho orientácia v geopolitickej situácii sa zrejme zasekla niekedy v osemdesiatych rokoch 20. storočia. Pripomína skôr sovietskeho politruka, než predsedu vlády modernej západnej krajiny. Mnohí by mohli oponovať, že Slovensko takou krajinou nikdy nebolo. Dá sa o tom kriticky diskutovať, no v tomto kontexte ide o to, kam čelní predstavitelia našej krajiny Slovensko vedú. Ich povinnosťou je poskytnúť víziu ako stav krajiny zlepšovať. Nič takého neprišlo. Zveľaďovanie životných podmienok, nie je o uvoľňovaní nárokov na systém či občanov. Presne také následky však spôsobí novela trestného zákona,. Tento paškvil dokonale definuje charakter novej Ficovej vlády. Vláda Roberta Fica zišla z cesty a kráča po vrstevnici. No tak sa k vrcholu nikdy nepriblížime. Práve naopak, dostaneme sa do slepej uličky. A ocitnúť sa v nej v tejto dobe bez spojencov, s ktorými sme desaťročia budovali partnerské vzťahy, bude zničujúce.
Je zvláštne, že muž, ktorý absolvoval povinnú vojenskú službu, je schopný tvrdiť, že "vojna nemá vojenské riešenie.“ Nuž, na Ukrajine vojna je. Ruská federácia napadla Ukrajinu, jej ozbrojené sily a žoldnieri s Ruskou vlajkou na rukáve páchajú každý deň vojnové zločiny. Jeden z Putinových pôvodných casus belli, ochrániť rusky hovoriace obyvateľstvo východnej Ukrajiny, sa dávno rozplynul v suti zničených miest. Presne z nich utiekla a na západe sa pred svojimi "záchrancami" ukryla väčšina rusky hovoriacich obyvateľov. Títo neutekajú iba pred hordou zachvatčikov z východu. Utekajú pred zločineckým režimom, ktorý stále viac pripomína Stalinistický sovietsky zväz. Teda to najväčšie obdobie temnoty a násilia novodobých dejín Ruska, ktorého plody žne východ Európy a severný Kaukaz dodnes.
Fico vedie Slovensko do hanebnej izolácie. Ficova politická rétorika, jeho naratív a odstredivé tendencie voči západu sú pre jeho vlastnú politickú budúcnosť na Slovensku veľmi dôležité. Vytrhnutie Slovenska z rodiny západných štátov, povedie k ďalším vlnám emigrácie a znižovaniu spoločenskej úrovne Slovenska. Róbert Fico si to veľmi dobre uvedomuje a preto z občanov Slovenska už teraz robí svojich rukojemníkov. Presne tak, ako to robí Putin s Rusmi. Okolo svojich voličov vystavia barikády lži a výmyslov a stane sa jediným kazateľom svojej vlastnej pravdy a predstáv, ako Slovensko zviesť do amorálneho suterénu, kde si konečne bude "môcť dovoliť všetko".
Ficov naratív týkajúci sa okrem iného aj vojny na Ukrajine, vytláča Slovensko na perifériu EÚ a NATO. Pochováva náš národný kredit. To dobré, čo sme budovali niekoľko generácii od vzniku samostatnej Slovenskej republiky, ničí. Pritom on sám nijakým svetovým politickým kreditom nedisponuje. Minimálne nie na západe. Pripomeňme, že Fico je ten, počas ktorého vlád sa strácali a vraždili novinári a ich najbližší. Je to ten, ktorý je namočený do mafiánskych schém a keď sa schyľovalo k invázii na Ukrajinu, najviac kričal, ako na západe zbytočne "rinčia zbraňami", len aby sa o pár dní tieto zbrane z Ruska za našimi hranicami skutočne rozkašľali. Je to Robert Fico, kto namiesto dostavby diaľnice zo západu na východ Slovenska, plánoval skôr predĺženie širokorozchodnej trate z východu na západ. Je to Róbert Fico, kto chce v politike východné praktiky a odmieta slušnosť a pravidlá západnej civilizácie. Slovenský volič, žijúci v zajatí lží a strachu na to možno zabudol. Západ však nezabúda. Hneď za hranicami Slovenska sa vie, aký príživník a oportunista Fico je. Aký nafúkaný a zakomplexovaný je tento "najúspešnejší slovenský politik", niekoľkonásobný premiér, ktorý predhodil Slovensko mafii a skorumpovaným podnikateľom. Nebyť pády predošlej vlády a všemocného paragrafu 363, polovica jeho najbližších, by teraz sedela na lavici obžalovaných, alebo v celách odsúdených.
