Včera pán poslanec Ján Richter zo strany Smer-SD a bývalý minister práce a sociálnych vecí v relácii O 5 minút 12 na RTVS doslova povedal, že právo vlády na obmedzovanie médií, ktoré Róbert Fico minulý týždeň označil za nepriateľské a neželané, je výsledkom spoločenskej objednávky vyplývajúcej z výsledku volieb. Postaviť svoje právo na výsledku volieb, "v ktorých koalícia získala väčšinu" je pritom zvádzajúce, možno dokonca lživé.
Pár čísel pre pána Richtera: vo voľbách 30. septembra 2023 odovzdalo svoj hlas 3 000 123 voličov z celkového počtu 4 388 872 občanov oprávnených voliť. Strany, ktoré sa dostali do parlamentu dostali dovedna 2 471 860 hlasov. Koalícia Smerohlasu a SNS dostala spolu 1 284 427 hlasov a opozícia získala 1 187 433 hlasov. Rozdiel je teda presne 96 994 voličských hlasov. Tento počet rozhodol o tom, kto bude zostavovať vládu. V žiadnom prípade však tento počet hlasov nemožno považovať za oprávnenie predsedu vlády na obmedzenie slobodného prístupu médií k informáciám a šikanovať ich v práci. Iba že by si Smerohlas na čele s Róbertom Ficom začal výsledok parlamentných volieb opäť vykladať spôsobom: "Vyhraj voľby, môžeš všetko."
Slobodné médiá sú jedným z najdôležitejších znakov demokratickej spoločnosti. Sú tiež jedným zo základných práv občanov EÚ. Médiá neplnia iba náročnú rolu strážneho psa demokracie, kedy kontrolujú tých, ktorí sú pri moci. Sú tiež hlasom neviditeľného sluhu, ktorý politikom šepká do ucha, tak ako to robil sluha Marka Aurélia, že aj oni sú iba ľudia. Že ich funkcia je iba dočasná a jej náplňou je služba národu.
Táto služba musí byť kvalifikovaná a schopná vytvárať konsenzuálne rozhodnutia v prospech čo možno najväčšieho počtu obyvateľov. Vláda má byť zároveň dostatočne liberálna na to, aby ochránila menšiny a ich práva. Ficova vláda svojím heslovitým programovým vyhlásením a prvými krokmi jasne ukazuje, že nemá inovatívny ani konštruktívny potenciál. Róbertovi Ficovi však o rozvoj Slovenska vôbec nepôjde. A o nejaké vládnutie pôjde až v poslednom rade. Imperatív Ficovej štvrtej vlády bude Slovensko ovládnuť. Definitívne a navždy. Ťaženie ministra vnútra Šutaja-Eštoka na polícii tieto ambície spoľahlivo demaskujú. Sú druhým najviditeľnejším znakom erózie demokracie na Slovensku. Veď práve tu je vidieť, ako sú vyháňaní tí policajti, ktorí sa pustili do odhaľovania trestnej činnosti ľudí nominovaných Smerom či SNS počas predchádzajúcich Ficových vlád. Nedá mi nespomenúť jednu z posledných tlačoviek bývalého Policajného prezidenta Štefana Hamrana, po zásahu NAKA vo vojenskom spravodajstve. V tejto súvislosti Hamran uviedol, že v predmetnej kauze mohlo dôjsť v rámci ekonomickej trestnej činnosti k sprenevereniu až 70 mil. EUR zo štátnej kasy.
Darmo pán poslanec Richter bráni nevyplatenie 13.dôchodku, pretože naň nie sú peniaze. Áno, peniaze nie sú. Pretože sú rozkradnuté. Tu na vojenskom spravodajstve, tam v zdravotníctve alebo dokonca v školstve, alebo kultúre. Ak sa však vraciame späť k praktikám z pred roku 2020, pred ktorý sa chce Robert Fico vrátiť, potom zbohom prosperita, zbohom progres. Ak sa má totiž najprv nažrať Smerohlas a jeho ľudia, pre národ neostane nič.
