Pripomeňme Danielovi Lipšicovi, čo sa vtedy stalo a či mu to aj vtedy nemalo stáť za aspoň miernu žalúdočnú nevoľnosť, avšak v tom prípade skôr zo samého seba ako ministra vnútra, osoby zodpovednej za riadenie príslušného rezortu a teda aj samotného policajného zboru.
Pompézne Spišiakove tlačové besedy podsúvajúce verejnosti ako hodnovernú informáciu, že hnutie 99% sfalšovalo podpisy na podpisových hárkoch potrebných na registráciu politickej strany, vyše tisíc policajtov behajúcich po Slovensku a v rozpore s ustanoveniami Trestného poriadku vyzváňajúcich v nočných hodinách pri dverách a "vyšetrujúcich" ľudí či ozaj podpísali alebo nepodpísali, masovokomunikačné média s palcovými titulkami a hlavnými headlinami večerných správ veselo recyklujúce tieto "zaručene pravdivé" obvinenia.
Podarilo sa. 99% sa do parlamentu nedostalo. Dovtedy tak dôležité vyšetrovanie sa zrazu zastavilo - však načo aj pokračovať, "mission accomplished".
Dva mesiace po voľbách príslušné orgány rozhodli, že sa nestal žiaden podvod s podpismi, a že sa Spišiak dopustil konania, za ktoré by bol disciplinárne stíhaný, keby deň pre vydaním uznesenia prokuratúry nebol opustil Policajný zbor SR. Toto celé by sa však v normálnej krajine skončilo skôr odsúdením za trestný čin zneužitia právomoci verejného činiteľa.
Námietky 99% voči zastaveniu trestného stíhania boli prokuratúrou zmetené zo stola. Prokuratúra zjavne nemala, na rozdiel od 99%, ktoré samo podalo námietky voči zastaveniu trestného stíhania, záujem zistiť ako kauza "falšovania podpisov" vznikla a či sa oná slečna XY, ktorej notársky overené "priznanie" (ktoré slečna akosi záhadne stratila a akosi záhadne si ho ešte v ten istý deň "našli na stole" ľudia z SDKÚ, ktorí ho nezištne posunuli do SME) celú "kauzu" spustilo, náhodou nedopustila krivej výpovede.
Mne bolo vtedy na zvracanie a to naozaj úprimne. A je mi na zvracanie vždy, keď si na to spomeniem. Na naše "nezávislé a objektívne" médiá a na našu "vo verejnom záujme" konajúcu políciu.
