Pre tých, čo nevedia, Beppe Grillo je euroskeptik, ktorého hlavnou agendou je boj proti skorumpovaným talianskym politikom a ich stranám. Podľa správ sa mu podarilo vybojovať, že talianska vláda navrhla zrušenie štátneho financovania politických strán v Taliansku napriek nevôli všetkých ostatných strán. V stručnosti návrh zákona hovorí o postupnom znižovaní štátnych príspevkov počas 3 rokov (prvý rok 60 %, druhý rok 40 % a tretí rok 0 %) a zavádza daňové výhody pre legálnych darcov príspevkov pre politické strany. Beppe hovorí o morálnom víťazstve v jeho ťažení proti korupcii.
Už dávnejšie som napísal, že politické strany sú najlepšie dotovanými podnikmi na Slovensku. Až 87 percent ich príjmov pochádza zo štedrej štátnej kasy Slovenskej republiky, ktorá síce nemá na platy pre učiteľov, sestry a lekárov a ani na opravu výtlkov na cestách, ale desiatky miliónov eur pre politické strany vždy nájde.
Hlavný argument, prečo by mali strany dostávať štátne dotácie, je, že ak nedostanú peniaze z rozpočtu, politiku budú môcť robiť len bohatí ľudia. Toto tvrdenie vychádza z neuveriteľne hlúpeho predpokladu, že dnešní parlamentní politici a ich strany sú vlastne chudobní ľudia, ktorí žijú práve z tej dotácie. Pritom momentálne je asi najchudobnejšia strana Igora Matoviča, a to vlastní, resp. jeho manželka vlastní, noviny, ktoré vytlačia 75 miliónov výtlačkov ročne a majú 18 tisíc klientov... A to je zanedbateľný majetok oproti ľuďom, ktorých mená sa zásadne iba šepotom spájajú s financovaním „štandardných" politických strán.
Aby som bol korektný - asi jediná parlamentná strana, ktorá je (možno) schopná zo štátnych financií platiť svoj chod strany a aj kampane, je Smer. Všetci sa však pamätáme na ich začiatky a konzorcium sponzorov, ktoré sa v súvislosti s Ficom spomína.
Podnikatelia, ktorým ide o získanie politického vplyvu pre zlepšenie svojej finančnej situácie, si cestičku k podpore politikov a strán (a vykonávaniu vplyvu na nich) už dávno našli. Oni potrebujú byť utajení, aby im nikto nemohol otrepať o hlavu čudesné kšefty so štátom. Ak sú tu ešte dnes podnikatelia, ktorí by boli ochotní financovať politické strany a politikov, potom sú to skôr tí, ktorých biznis so štátom nezaujíma a bridí sa im schovávať sa a nosiť peniaze v igelitkách. Pri dnešných pravidlách sú však nútení tajiť to, že finančne prispeli niektorej strane alebo politikovi, pretože ak by to priznali, ich biznis sa môže zrútiť ako domček z karát okamžite potom, čo ich obľúbenec prehrá vo voľbách. A tak sa tu hrá taká zvláštna hra, kde kadekto kadekoho podporuje, no nechce aby mu na to niekto iný prišiel, pretože pristihnutý by musel „z kola von"...
Účelom zrušenia financovania strán z rozpočtu teda nie je obmedzenie vplyvu bohatých ľudí na politiku. Účelom je posilniť motiváciu a ochranu tých, ktorí sa to rozhodnú robiť legálne a transparentne. Okrem iného, ak bude jasné, kto za kým stojí, bude mať verejnosť a médiá oveľa lepšiu možnosť verejnej kontroly politikov.
Tohto sa politici odjakživa báli (psychologický relikt z čias komunizmu?), a preto si budú stále vymýšľať na prvý pohľad rozumné, no vo svojej podstate nezmyselné dôvody, ako a prečo sa to nedá. Komediant z Talianska, ktorý má v skutočnosti viac zdravého rozumu, než sú ochotní politici a médiá pripustiť, im ukazuje, že sa to dá. Stačí len chcieť.
P. S.: Ešte poznámka pre tých, čo by chceli spochybňovať Grillovu odbornosť. U nás je prezentovaný ako komediant a populista, ktorý sa senzačne dostal do parlamentu, no treba doplniť, že mu s tvorbou programu pomáhajú okrem iných známych ekonómov aj držitelia Nobelových cien za ekonómiu páni Krugmann a Stiglitz a svetoznámy francúzsky ekonóm Jean-Paul Fitoussi.
Ak sa vám blog páčil, môžete ho podporiť svojím hlasovaním aj tu.
