Cestovanie je túžba dozvedieť sa niečo viac. Je to túžba ísť ďalej a spoznať niečo nové. Niečo, čo nás môže zmeniť, naučiť, niečo čo nám rozšíri obzory. Je zakorenené hlboko v nás, ako neuhasínajúci smäd po čomsi novom, prevratnom, krásnom, fascinujúcom a upokojiteľnom. Nie je to iba o tom, aby sme si na danom mieste urobili fotografiu, založili ju do albumu a pri návštevách sa chválili kde všade sme už boli. Je to ďaleko viac a skutočne nám cestovanie môže reálne zmeniť život a celý náš svet.
Je neoceniteľné spoznávať nové kultúry, nové zvyky, spôsoby myslenia, získavať priateľstvá a odovzdávať si navzájom svoje myšlienky a životné skúsenosti po celom svete. Každý z nás vie, že chlieb chutí odlišne v každej časti sveta a pri tom sa ho nikdy neprejeme. Ľudia cestovaním zisťovali, že svet nie je doska ktorá pláva na mori, že všade na svete majú ľudia dve oči, rovnakú krv, dokážu postaviť neuveriteľné stavby. Že egyptské kráľovné rovnako ako rímske slúžky privádazjú na svet deti rovnakou cestou. Odovzdávali si navzájom dary zo svojich zemí, ochutnávali jednotlivé druhy jedál, divili sa keď videli vtáka ktorého si ľudia ochočili a on im každý deň znášal vajíčka. Tým však začali vytvárať svet ľudí, spoločný a určitým spôsobom bezhraničný.
Každý z nás si možno povedal, keď videl ako sa žije niekde na Bahamách : "tam by som chcel žiť, tam to musí byť super". Neskôr sme uvideli inú krajinu, iných ľudí a povedali sme si : "tak tu nikdy a za žiadnu cenu". Zrazu sme si začali uvedomovať a vážiť si práve to miesto kde sme, kde sme vyrastali, kde žijeme a pokúsili sa obrátiť všetku tú snahu k zdokonaleniu "nášho" sveta, mesta, krajiny...domova. Zobrali sme si to dobré a tomu zlému sme sa snažili vyhnúť.
Ďakujem preto svojím rodičom, že mi nezanechajú žiadnu prepychovú vilu, ani žiadne miliónové konto kdesi v banke na účte, ale že ma od malička viedli k láske k cestovaniu, k spoznávaniu nových kultúr, odlišných životných štýlov, nových zvykov a cudzích krajín, že použili zarobené peniažky na to, aby som mohol vidieť a spoznávať ten velikánsky svet. Aby som mohol pocítiť starobylosť Grécka, romantickosť Francúzska, aby som mohol ochutnať pravú talianskú pizzu rovnako ako originálnu švajčiarskú čokoládu, alebo holandský syr. Za neuveriteľne krásne východy slnka nad rôznymi moriami, ale aj za pocit stáť na štadióne v Gotteburgu, spievať "Nad Tatrou sa blýska" ďaleko od domova a pocítiť radosť z titulu Majstrov sveta v hokeji.
Cestovaním som vlastne spoznával aj sám seba, svoju krajinu, a v niektorých smeroch som sa zdokonaľoval a "vylepšoval" ako človek pre tento svet. Získal som tak úctu k novému, pokoru pred všetkým cudzím a nádej, že sa všetko dobré dá raz dokopy a všetci budú šťastnejší a vytvoria tak lepší svet. Áno, možno snívam a som príliš veľký idealista. Ale myslím si, že za tú cenu to stojí.
A práve preto je jedno či sa vykúpete v Egejskom mori alebo na Teplom vrchu, či prejdete Himaláje alebo Vysoké Tatry, či budete obdivovať Krásnu Hôrku alebo sa pôjdete pozrieť na krásy Big Benu v Londýne. Môžete rovnako navštíviť Chorvátsko a ochutnať ich vína, ako stráviť príjemný večer kdesi vo vinárskej pivničke v Tibave. Alebo si sadnete do rakety a poletíte na Mesiac, tak, ako sme o tom my iba snívali. Dôležité je, aby ste mali pri tom otvorené oči aj srdce do korán, aby ste mohli vnímať všetko okolo seba, aby to celé prešlo vašim telom a zatriaslo to vo vašom vnútri. A samozrejme aby ste si z toho odniesli nie len spomínané fotografie, ale aj niečo, čo dokžáže pomáhať meniť svet okolo vás a pretvárať ho na lepšie miesto na Zemi. CESTOVAŤ, sa proste oplatí !
