Leeds Castle by ste zbytočne hľadali v meste Leeds. Je od neho vzdialený vyše 300km. Nachádza sa 8km od mesta Maidstone (Kent) a hrad s jeho pozemkami je v súčasnosti hlavne destináciou pre trávenie voľného času s rodinou. Má veľmi bohatú históriu a rovnako bohatú výzdobu.

Jeho počiatky siahajú do roku 857, keď Saský náčelník Led / Leed postavil drevenú konštrukciu na dvoch ostrovoch uprostred rieky Len.
Prvý historický záznam o stavbe je uvedený v dokumente z roku 1086. Hrad bol vlastnený Odom, biskupom z Bayeux, ktorý bol nevlastným bratom Williama Dobyvateľa (William the Conqueror). O pár rokov neskôr bol Odov synovec, novo korunovaný kráľ William "Rufus II.", nespokojný so správaním svojho strýka a priznal hrad šľachticovi Hamo de Crevecoeur, ktorého potomkovia pokračovali vo vlastníctve tohto hradu ďalších 175 rokov, až do roku 1260.
V roku 1119 bola drevená pevnosť premenená na kamenný hrad Robertom de Crevecoeurom. Hlavné opevnenie bolo vybudované na menšom ostrove a budovy ktoré podporovali každodenný život sa nachádzali na väčšom ostrove. V tej dobe boli tieto ostrovy prepojené padacím mostom.

V roku 1278 kúpila hrad kráľovná Eleanor of Castile, manželka kráľa Edwarda I. Hrad sa stal jeho obľúbenou rezidenciou a tak mu kráľ venoval značnú investíciu. Posilnil jeho obranyschopnosť a pridal apartmány pre kráľa a kráľovnú. V neskorom stredoveku nárast kráľovských domácností znamenal, že menej obydlí mohlo ubytovať návštevy monarchie. V dôsledku toho sa výdavky na kráľovské rezidencie v juhovýchodnom Anglicku všeobecne znížili s výnimkou Tower of London a Windsor Castle. Aktivity na hrade Leeds počas panovania Edwarda I. boli pozoruhodnou výnimkou tohto obdobia.
V roku 1299 sa Edward I. oženil s francúzskou princeznou Margaret, sestrou kráľa Filipa IV. Hrad zveril jeho novej manželke, čím začal tradíciu hradu, kde sa hrad stáva osobným majetkom kráľovnej a to aj po smrti kráľa.

Po smrti svojej matky Edward II. nedal hrad priamo kráľovnej, ale namiesto toho ho udelil šľachticovi Bartholomew de Badlesmere, ktorý však spečatil svoj nešťastný osud odmietnutím prístupu do hradu kráľovnej Isabelly, keď o to požiadala. Edward II. nariadil hrad obliehať a 31.10.1321 ho jeho vojská zajali. Šľachtic bol sťatý a jeho manželka Margaret de Clare bola uväznená.
Po smrti Edwarda II. v roku 1327 prevzala kontrolu nad hradom jeho manželka Isabella, ktorá v ňom žila až do svojej smrti roku 1358.
V období medzi rokmi 1358 - 1377 kráľ Edward III., rovnako ako jeho otec, nezveril hrad priamo svojej manželke, kráľovnej Philippa of Hainaul, ale zachoval si jeho vlastníctvo a zlepšil vonkajšie brány, nový padací most a zrekonštruoval tiež kráľovské apartmány.

V roku 1382 kráľ Richard II. nasledoval tradíciu a zveril hrad jeho manželke Anne of Bohemia. Anne tu strávila Vianoce pred svojím sobášom a spolu s Richardom II. boli pravidelnými návštevníkmi hradu. Po jej neočakávanej smrti sa kráľ vrátil na hrad a využíval ho ako na obchodné záujmy tak aj na trávenie voľného času.
V roku 1403 sa vydala Joan of Navarre za kráľa Henryho IV. a okamžite dostala hrad do svojej starostlivosti. S povolením kráľa ho vydala arcibiskupovi z Cantenbury (Thomas Arundel). Súpis všetkých jeho majetkov, ktorý sa uskutočnil po smrti arcibiskupa v roku 1414, dáva jasnú predstavu o tom, ako bol hrad riadený a organizovaný.
Kráľ Henry V. bol nevlastným synom kráľovnej Joan. S počiatku s ňou mal dobré vzťahy, ale časom sa obrátil proti nej. V roku 1419 bola obvinená z plánovania kráľovej smrti "čarodejníctvom". Bola zbavená všetkých svojich príjmov a väznená na hrade Leeds a neskôr na hrade Pevensey. V kráľovi sa však pred smrťou ozvalo svedomie a Joan sa vrátila na hrad Leeds a v roku 1422 bola oslobodená od všetkých obvinení.

Zatiaľ čo sa Hnery VII. nikdy veľmi o hrad nezaujímal, jeho syn Henry VIII. ho premenil z opevnenej pevnosti na nádherný palác. V rokoch 1517 - 1523 boli na jeho príkaz vykonané významné zmeny, aby mohol spolu so svojou prvou manželkou Catherine of Aragon pohodlne navštíviť hrad. Boli pridané krby so španielskymi motívmi, horné poschodia a podlaha pre exkluzívne použitie pre kráľovnú.



V roku 1552, takmer po 300 rokoch kráľovského vlastníctva, bol hrad Leeds odovzdaný kráľom Edwardom VI. sirovy Anthonymu St. Legerovi ako uznanie za jeho služby pre kráľa Henricha VIII počas povstania v Írsku. Rodina St.Legera mala hrad v držbe až do roku 1618 kedy ho predali sirovi Richardovi Smytheovi. Ten nariadil demoláciu všetkých pozostalých budov na severnom konci väčšieho ostrova a postavil tam veľký dom v jakobitskom štýle.
V roku 1632 kúpil hrad sir Thomas Culpeper, ktorého syn Cheney bol podporovateľom parlamentu. Preto na rozdiel od mnohých šľachtických domov, bol hrad počas občianskej vojny relatívne nepoškodený, V roku 1663 predáva hrad bohatému bratrancovi, menovcovi Thomasovi Culpeperovi, ktorý bol odmenený 5 miliónmi hektárov pôdy vo Virgínii (USA) za podporu Royalistov. Týmto sa vytvoril vzťah hradu s Amerikou. Spojenie, ktoré bolo a do dnešných dní je, dôležité pre bohatstvo a osud hradu.
Koncom 17. storočia prešiel hrad a pánske statky do rúk rodiny Fairfax prostredníctvom manželstva Catherine Culpeperovej a Thomasa, 5.lorda Fairfaxu. V roku 1745 ich syn odišiel do Virgínie aby tam zariadil všetko na presťahovanie rodiny a dohliadal na majetky a statky rodiny. Neskôr sa tam presťahovala celá rodina a hrad prešiel do rúk bratovi Robertovi. Týmto sa upevňovalo spojenie medzi hradom a Amerikou. Na počesť tohto spojenectva sú na hrade pamätné slnečné hodiny, ktoré ukazujú čas v Belvoir (Virgínia, USA) a rovnaké slnečné hodiny sú v Amerike. Róbert Fairfax vlastnil hrad ďalších 46 rokov.

Po smrti 7. lorda Fairfaxu v roku 1793 prešiel hrad do vlastníctiev rôznych vzdialených príbuzných, až kým ho v roku 1821 zdedil Fiennes Wykeham Martin. Hrad bol v tej dobe vo veľmi zchátralom stave a tak zorganizoval rozsiahlu opravu a jeho prestavbu v štýle Tudor. Výsledný nový zámok, ktorý sa dodnes veľmi nezmenil bol dokončený v roku 1823.
Do roku 1925, sto rokov po reštaurovaní a rekonštrukcii bola rodina Wykeham Martina nútená predať majetok na zaplatenie daní z dedičstva. Zámok so šiestimi rozľahlými zábavnými miestnosťami, dvadsiatimi hlavnými spálňami a obrovskom priestore pre služobníctvo získala anglo-americká dedička Hon.

Lady Baillie kupuje hrad v roku 1926 za 180,000 libier a začína s rekonštrukciou hradu spolu s francúzskymi architektmi a dizajnérmi. Spočiatku vytvára prevažne stredoveký hrad.


Keď sa jej chuť však zmenila, Lady Baillie zverila dizajn svojich interiérov do rúk Stephan Boudin, prezidentovi poprednej dizajnérskej spoločnosti v Paríži - Maison Jansen. Luxusné interiéry ktoré vytvorili na zámku od roku 1932 sú ešte dnes viditeľné.


Keď vypukla II. svetová vojna, Lady Baillie sa pokúsila pokračovať v živote na zámku ako pred vojnou. Veľká časť hradu však bola využívaná ako nemocnica, kde sa liečilo množstvo zranených vojakov po ústupe z bojov pri Dunkirku, ako aj rehabilitovali piloti s ťažkými popáleninami. V podzemí hradu sa tiež vykonával vývoj nových zbraní na boj proti obávanej nemeckej invázii.
Po vojne pokračovala Lady Baillie v zlepšovaní interiérov hradu ešte pomocou Boudina. Bola vybudovaná nová knižnica ako aj jedáleň.


Lady Baillie zomrela v roku 1974 a hrad s pozemkami darovala špeciálne vytvorenej charitatívnej organizácii Leeds Castle Foundation, ktorej hlavnou úlohou bolo a stále je zachovať hrad pre budúce generácie. Hrad bol otvorený pre verejnosť v roku 1976.

V modernej histórii potvrdzuje hrad rovnako svoju dôležitosť a to napríklad stretnutím Egyptského a Izraelského ministra zahraničných vecí spolu s koordinátorom z USA pri príprave k dohodám Camp David, ktoré sa konali 17.07.1978. Hrad tiež hostil mierové rozhovory o Severnom Írsku, ktoré sa tu konali v Septembri 2004 pod vedením Tonyho Blaira.
Výlet na tento nádherný hrad plný histórie si určite naplánujte na celý deň. Nájdete tu veľmi veľa nie len sezónnych aktivít pre deti aj pre dospelých. Tak napríklad v priebehu rokov tu vznikla jedinečná zbierka historických a fascinujúcich psích obojkov, ktorá je najväčšou svojho druhu na svete. Nájdete tu aj bludisko, ktoré dá zabrať aj dospelým. Tvorí ho 2400 tisových stromov a pri pohľade z jeho stredu, časť bludiska zrkadlovo vytvára kráľovninu korunu. Výstup z bludiska vedie cez mušľovú jaskyňu.
Môžete si tu zahrať golf, pozrieť sa na vystúpenie s dravcami alebo sa len tak prejsť nádhernými záhradami či nakŕmiť všadeprítomné čierne labute, ktoré sú súčasťou symbolu hradu. Jeho krásy si môžete vychutnať z kolesového vláčiku Elsie, z vody počas plavby mini trajektu Black Swan, romantici z plavby na člne, alebo sa iba rukou v ruke prejsť všetkými zákutiami rozľahlých záhrad a vdychovať rozmanité vône z kvetov a rastlín z celého sveta.

Vrelo odporúčam ako rodinný výlet. Vstupné je síce trošku vyššie ako keď navštívite iné podobné hrady, ale lístok vám platí na celý rok a tak sa tu môžete vrátiť a vychutnať si atmosféru hradu počas všetkých ročných období.