Moje skúsenosti v Anglicku, konkrétne s prácou, sú niekedy celkom záhadné, inokedy sa čudujem prečo som práve tu, ale sú aj chvíľky, keď iba počúvam a priúčam sa.
Pracujem v potravinárskej firme, ktorej názov tu samozrejme nezverejním..ako keby som im mohol urobiť nejakú reklamu na Slovensku....v tom našom malom, skoro stotisícovom mestečku. Poznám veľa Slovákov, ktorí pracujú v tej istej firme a dokonca tu máme vytvorenú vlastnú komunitu. Okrem NÁS tu pracuje aj veľa Poliakov...tých je asi všade dosť...Rusov, obyvateľov Litvi, Čechov a keďže je to medzinárodná firma, tak aj Jordáncov, Afganistáncov, Indov ..atď.
Čo som si však všimol hneď v prvý deň, keď nás oboznamovali s firmou, jej dejinami, históriou a modernizáciou bolo, že každý človek pracujúci v tejto firme má vlastné zvyky, tradície a samozrejme aj spôsob práce. Je nádherné sledovať, ako je tu rešpektovaný každý zvyk, každá odlišnosť alebo zvláštnosť, aký obrovský a nevynútený priestor tu má vlastne každý, či už moslim, kresťan, budhista, biely, čierny, červený , či pracuje ako manažér, loader alebo na linke vhadzuje paradajky do kelímkov. Všetci jednoducho rešpektujú toho druhého.
Už pri pohovore som si však všimol, že mi dávajú záhadné otázky typu : Viete pracovať ? Viete čo je to kolektívna práca ? Ako si predstavujete vaše pracovisko ? Hneď po zodpovedaní podobných otázok som dostal na stôl asi dve stránky matematických príkladov typu : 15:3, 14x2, 175-75 a podobne. neskôr som pochopil prečo a môj teamleader uznal moju zručnosť vyrátať tieto príklady za necelé 2-3 minútky. Keď si uvedomím, že týmto testom prechádza každý človek žiadajúci o prácu práve tu, začínal som mať predstavu o tom, s akou "kvalitou" ľudí sa tu stretnem.
Nečudovall som sa dlho. Keďže môj kamarát, ktorý tu pracoval už dlhšie a vlastne mi k tejto práci výrazne pomohol, sa tak povediac dostal do obrazu skôr. Začal zisťovať, ako sa dajú veci vylepšiť a zjednodušiť pre všetkých tak, aby mal z toho každý výhodu a samozrejme ušetrenú námahu a silu. Aké prekvapenie nás čakalo, keď sme sa začali nesmelo pýtať..Prečo je to takto ? Nedá sa to posunúť inam a vytvoriý tým priestor ? Nemôžeme to všetko zjednodušiť ? Za každým sme dostávali viacmenej tú istú odpoveď. " Už to tak bolo keď sme tu prišli"...alebo.." Mne nevadí, že to musím prenášať." Ale napriek tomu si náš manažér všimol aktivity, ktoré tu vyvíjame, a tak povediac dal na naše slová. Od vtedy je tu všetko jednoduchšie, prehľadnejšie a uľahčuje nám to všetkým..a hlavne firme...prácu a námahu. Jednoducho si nechali poradiť, a stále si dokonca žiadajú náš názor, aj keď sme len loaderi-nepatrná súčasť spoločnosti, ktorá sa každodenne stará o žalúdky stoviek tisíc obyvateľov tohoto ostrova.
Aj keď sme vyštudovali obidvaja vysokú školu na Slovensku, používame svoje skúsenosti s riadením ľudí a organozáciou práce v zahraničí. A musím nasmelo povedať, že sme žiadaní. Práve MY, Slováci, pre svoje znalosti a schopnosti..pre to, čo nás naučili naši učitelia, rodičia, priatelia...život. Pre svoju pracovitosť, schopnosť sa rýchlo prispôsobiť a niečo nové naučiť. A predsa sme sa dokázali uplatniť vo svete a priniesť im dokonca zopár rád a zlapšiť tak pracovné podmienky pre našich spolupracovníkov. A teda aj vďaka páru slovenských rúk, sa môže vo Veľkej Británii niekto v kľude najesť a nakúpiť v obchode práve to, čo potrebuje.
Aj keď nemôžem hovoriť za všetkých Slovákov žijúcich a pracujúcich v UK, predsa si myslím, že zďaleka nie sme pre obyvateľov Veľkej Británie iba lacnou pracovnou silou, ale predovšetkým rovnocennými spolupracovníkmi a nositeľmi nových pokrokových myšlienok. A ONI, sa nám snažia vytvoriť prostredie práve prijateľné pre NÁS a to všetko samozrejme za ďaleko výhodnejších podmienok..platových ale aj pracovných...ako u nás doma, na Slovensku.
