reklama

Je lepší všeobecný prehľad, alebo sladká nevedomosť ?

Otázka, ktorú si položil a zamyslel sa nad ňou snáď každý z nás aspoň jeden krát. Je lepšie mať o veciach všeobecný prehľad, alebo žiť v sladkom blahobyte nevedomosti kde nás vlastne nemá čo trápiť ?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Pred celým polrokom som sa stal súčasťou života v "malom" anglickom mestečku Wigan. Píšem v "malom", pretože nebyť výdobytku techniky - internetu - tak by som nikdy nezistil koľko spoluobčanov vlastne zdieľa toto miesto na Zemi so mnou. Nikto mi totiž nevedel odpovedať na otázku : "Koľko ľudí žije v tomto meste ? " A oto tu vlastne ide.

Každý, kto sa ocitol v tejto krajine a pobudol tu istú chvíľku mi dá iste za pravdu, že ľudia žijúci na tomto malebnom ostrove, žijú ako keby v inej dobe. Nečudo, veď Veľká Británia patrí medzi najvyspelejšie krajiny sveta. Ale tú "inú dobu" mi pripomínajú skôr svojim životným štýlom ako svojou ekonomickou vyspelosťou. Je to vlastne krajina, ktorú sa snaží následovať v určitých veciach celý svet. Ich jazyk sa stáva jediným spoločným pre všetkých ľudí na celej zemi, ich slovo rozhoduje o vojne a o mieri, ich lybra je jediná v EU...je proste veľa dôvodov, prečo je aj táto krajina jedinečná.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Pamätám si, keď som stál na základnej škole pred veľkou mapou toho záhadného sveta a s ukazovatkom som musel určit presnú polohu ktoréhokolľvek štátu, dokonca aj jeho hlavné mesto a aj čím sa daná krajina vyznačuje najviac. Áno, učili nás všetko a zo všetkého sme vedeli aspoň niečo. Môžeme byť na to právom hrdý. Získali sme všeobecný prehľad.

Keď sme raz išli s kamarátom do veľkého obchodného centra blízko Manchesteru a rozprávali sme sa..o čomkoľvek ....sedeli pri nás v autobuse študenti. Mohli mať tak okolo 15 - 16 rokov a po dlhšom sledovaní a počúvaní nás, sa jeden odvážil a opýtal sa odkiaľ pochádzame a akou rečou to vlastne rozprávame. Pripomínala im francúzštinu ( kto vie kedy a kde tú francúzšinu vlastne počuli ). Nemusím tu asi písať že nemali ani poňatia o tom kde leží Slovensko, ba dokonca nevedeli ani to že sme v Európe a že sme spolu v EU. Boli to pre nich úplne nové a čerstvé informácie. Neprekvapili ma ani otázky typu : Je u vás vojna? Vy ste utečenci? Ako ďaleko sa nachádza Slovensko od Ruska? ....Iný príbeh sme zažili v práci, keď sme sa rozhodli opýtať sa na to naše malé, prekrásne a malebné Slovensko, ležiace v srdci Európy, aj našich skúsenejších, starších a teda múdrejších kolegov. Odpovede a otázky boli viac menej tie isté, akurát sa tvárili viac prefíkanejšie a odpovede boli viac vyhýbavejšie. Jednoducho si žijú vo svojom svete a nepotrebujú nič vedieť, netrápi ich to že to nevedia, veď celý svet ide za nimi.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Na druhej strane, a práve to chcem neskutočne vyzdvihnúť, sú práve títo ľudia ďaleko zdvorilejší, milší, ohľaduplnejší a s nekonečnou úctou k druhému človeku. Verte mi, prešiel som kus sveta, ale nikde som nevidel toľkú pokoru a skutočnú úctu k druhému, ďaleko vätšiu ako k sebe samému. Veď kde možete vidieť ako kôli človeku zastavuje auto uprostred dopravnej špičky aby ste mohli prejsť cez cestu na druhú stranu a to ani nie na prechode pre chodcov...alebo aby iné auto vyšlo z vedľajšej ulice na hlavnú bez desať minútového čakania...videl som ako starší človek pomáhal úplne cudziemu ešte staršiemu človeku si v autobuse sadnúť a to s takým citom a jemnosťou, ako to robí iba syn s otcom...videl som ako pani na prechádzke parkom odlieva zo svojej fľašky vodu do búdky na strome pre vevričky a vtáky...ako sa starší pán zohíňa po papier, ktorý leží na ulici, aby ho hodil do koša....každý deň v práci sa ma štyri až päť krát pýtajú, či som v poriadku, či niečo nepotrebujem...mám snáď šťastie že môj manažér nechce aby som sa v práci cítil ako otrok, ale aby som každý deň prichádzal, a čo je hlavnejšie aj odchádzal, z práce s úsmevom na tvári aj na duši ? ....

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Na každom kroku sa tu stretnete s pochopením, s otvorenou ľudskosťou, s úsmevom na tvárach, s trpezlivosťou a hlavne s úctou...v autobusoch, obchodoch, na úradoch, na ulici, v parku, v puboch. Dokonca som zo začiatku zažíval pocit, že som tu jedinečný. Ale veď vlastne sme jedinečný a práve to tu nechajú na ľuďoch vyniknúť. Pochopil som aj plný význam slov : ..urobím to s kľudom angličana...Oni sa skutočne nikam neponáhľajú. Ak to nestihnete urobiť dnes, urobíte to zajtra alebo to urobí niekto iný ( tu však musúm upozorniť, že tento spôsob života si nikto nedovolí zneužívať ). Nikto tu po nikom nekričí, nikto nikoho neponižuje a hlavne sa nikto nad nikoho nevyvyšuje! Práve naopak. Skôr máte pocit, že Vy ste ten Podtstaný. Tu nezáleží na tom či máte diplom, alebo máte lukratívne miesto, či máte najdrahšie auto alebo nejvätší dom na ulici, či ste bohatý alebo chudobný, či ste oblečený v znaškovom, či máte nejnovšiu voňavku... ale veď tieto veci nie sú večné a teda ani nie tak podtstané ako Človek. Mám pocit, že v tejto krajine lordov, duchov, v krajine kde všetky labute patria iba kráľovnej, v krajine s obrovskou tradíciou siahajúcou až niekde do nedohľadna, stále vedia aká je cena jedného ľudského života. Že preto, aby zachránili jeden ľudksý život, sú ochotní nasadiť a riskovať sto iných. Veď .."nakoniec sa každé ľudské srdce položí na váhy a bude sa vážiť.." ako povedal Sinuhe

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A tak teda, je skutočne lepšie mať všeobecný prehľad, alebo žiť v sladkej nevedomosti a s istotou slepca napĺňať svoj osud a kráčať životom viac s pokorou a úctou k druhým ako k sebe samému. Myslím si, že obyvatelia na tomto ostrove..ako by povedal môj kamarát - spoza tej menšej mláky...žijú svoj život plnohodnotnejšie, zdvorilejšie a teda aj dlhľšie, s nekonečnou úctou, pochopením, trpezlivosťou, jednoduchosťou a hlavne pre druhých ...aj napriek tomu, že nevedia koľko obyvateľov má to ich "malé" mestečko, alebo kdeže sa nachádza to naše krásne Slovensko so svojími majestátnymi horami, lesmi a lúkami..kde sa nachádza Európa...Zem....Kto vie, či je lepšie žiť so skutošnosťou s ktorou sa už stretol každý z nás a to... čo oči nevidia, to srdce nebolí...kto vie...

Peter Mirilovič

Peter Mirilovič

Bloger 
  • Počet článkov:  49
  •  | 
  • Páči sa:  0x

..som človek , ktorý stále verí a dúfa vo všeobecné dobro...v jednoduchosť a prirodzenosť ľudstva ako takú..chodím po svete a sledujem všetko čo sa okolo mňa deje...na jednej strane som výnimočný a jedinečný ako každý z vás, ale ne druhej strane som súšasťou každého jednotlivca a som rovnaký ako všetci tí, ktorý žili predomnou, aj ako všetci tí, ktorý prídu po mne.... Zoznam autorových rubrík:  cestovaniefoto-cestovanieAnglicko a život v ňomOzbrojené sily SRScotlandHrady a zámky v UKSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu