Žijeme v dobe, keď sa každý snaží presadiť ako sa len dá. Všetci sa hrnú niekam hore. Samozrejme, čím vyššie, tým lepšie. Nevadí im ani šľapanie po chrbtoch iných, známych alebo neznámych, ba aj priateľov. Vážime si iba to, čo ešte nemáme a to čo máme si neuvedomujeme, poprípade uvedomujeme až keď to strácame.
Na niektorých slovákoch žijúcich tu v Anglicku sa mi "páči" keď prichádzajú do tejto krajiny s myšlienkou "práve mňa tu potrebujú", alebo "som tu, robte so mnou čo treba". Nevynímajúc ani ich patričné správanie sa. Nevadí im že neovládajú anglický jazyk, že netušia kde sa to vlastne nachádzajú, nevadí im ani to že Anglicko pre nich znamená Londýn a opačne. Ani ich správanie sa počas ich pobytu nemení a pripomína skôr správanie človeka, ktorý strávil celý svoj život niekde na salaši pod Kráľovou hoľou. Neprispôsobujú sa, skôr očakávajú že Anglicko im vyhovie a prispôsobí sa ich potrebám a požiadavkám. Verte že neopisujem našich rómskych spoluobčanov. Tí majú svoje metódy.
Jedným krásnym príkladom určitého druhu "slovenského podnikania" ja človek žijúci v UK, ktorý zavolá ďaľších obyvateľov Slovenska na prácu do Anglicka. Podmienky sú samozrejme jasné : 400 lybier ( cca 22.000,- Sk ) na osobu za to, že im zoženie prácu a prihlási ich do agentúry. Tí, ktorí žijú v UK vedia, že tunajšie pracovné agentúry za sprostredkovanie práce nežiadajú ani 1 lybru. Stačí vypísať formulár, mať telefón kam vám môžu zavolať a môžete pracovať. Časom si vybavíte "Home Office" pracovné povolenie ak by ste chceli pracovať mimo agentúry alebo na plný pracovný úväzok a neskôr aj "NATIONAL INSURANCE NUMBER" ( NIN ) niečo ako sociálnu a zdravotnú poistku. Samotné pracovné povolenie vás bude stáť asi 70 - 75 lybier a budete ho mať rovnako ako NIN na celý život.
A tak si "Slovák" bohatne na tom, čo je pre nás typické...na nevedomosti druhých. S určitosťou sa dá povedať, že nezabudol na skutočnosť, kedy práve on dostal to všetko zadarmo. Poskytne vám ubytovanie, samozrejme platené extra, odvezie vás do práce, samozrejme za slušný poplatok a spokojne nemusí pracovať, pretože ho uživíte. Po mesiaci vám nenápadne naznačí aby ste sa o seba starali sami a vybavovali si veci a prácu bez jeho pomoci. S najväčšou pravdepodobnosťou sa mu minul váš príspevok a teda potrebuje "podnikať" ďalej. Aby som pravdu povedal, nemám rád takýto typ ľudí, ktorí to, čo dostali zadarmo, dávajú druhým za neprimeraný poplatok. Ale samozrejme "chápem" podnikateľského ducha.
Ďalším príkladom sú "Slováci", ktorí ako som už spomenul v úvode, nie len že neovládajú tunajší jazyk, ale ani sa ho nesnažia učiť alebo zdokonaľovať. Spoliehajú sa na iných slovákov a vlastne všetko nechávajú na nich. Počujete od nich iba : "ale veď sme z jednej krajiny, tak by sme si mali pomáhať ?" Špeciálne v tomto prípade by som tie poplatky za služby asi schvaľoval, pretože toto je už o lenivosti a o využívaní, nie o nevedomosti. V konečnom dôsledku poliaci, ktorí s nami pracujú to majú takto zaužívané. Je to ako za starých dávnych čias, keď každá rada stála groš.
Až vás zatrasie, keď počujete ako si ďalší "Slovák" po telefonáte s pracovnej agentúry povie, že on predsa nebude skákať tak, ako mu ONI povedia ( ?! ) ONI, sú v tomto prípade tí, ktorí mu dávajú jeho chleba. Divné, keďže sa nevenuje anglickému jazyku. Ako hovorí jeden môj známy, títo ľudia nehľadajú prácu, ale zamestnanie. Nechcú pracovať, chcú byť zamestnaní. Prišli zarábať, avšak spôsobom akým chú oni, aj napriek ich nekvalifikovanosti a neshopnosti vyjadriť aspoň svoj názor. Na druhej strane, keď čaká na prácu 2 dni tak opäť hundre, prečo nepracuje. Darmo, aj takýto sme pre svet.
A tak si v kľude dobývame tento ostrov a ukazujeme mu, aj jeho obyvateľom, nášho ducha a našu náturu. Vždy keď vidím alebo počujem niečo podobné tak sa zamyslím a predstavím si koľko je doma na Slovensku ľudí, ktorí ovládajú jazyk, sú mladí, majú urobené školy, sú plný optimizmu, vážia si prácu a predsa váhajú nad tým, či pracovať v zahraničí alebo nie. No a na druhej strane vidím tu pracovať ľudí, ktorí nevedia a ani nechcú vedieť. Stačí im to a vlastne tu ostávajú iba pre peniaze, ale neuvedomujú si, ako propagujú a reprezentujú tú našu domovinu, to naše Slovensko pred svetom. V ich prípade totiž platí, že sladká nevedomosť je lepšia ( pre nich ) ako rozhľad a vedenie. Jednoducho prežívajú.
( Tento článok by som chcel venovať Marekovi Petrášovi za to, že vo chvíľach pre mňa najťažších mi podal pomocnú ruku a nežiadal za to nič. Za to, že mi všemožne pomohol a tým mi dal možnosť začať žiť nový život a rovnko aj príležitosť vidieť iný život tu v Anglicku iba z priateľstva. Ďakujem! )
