Hneď na úvod by som však chcel podotknúť, že účelom tohoto a ani predchádzajúceho článku nebolo očierniť OS SR ani ju nijako inak poškodiť, ale naopak. Poukázať snáď na to, že ľudia by sa mohli viac zaujímať o to, čo sa vlastne deje vo vnútri tej najdôveryhodnejšej organizácie. Akú moc majú vlastne ľudia ktorí ju riadia a kam sú schopný až zájsť. Viem že som nevidel úplne všetko (ako sa hovrí "každá žaba vidí iba po breh" ) a teda nemôžem hodnotiť armádu ako celok , ale cítim potrebu to napísať aspoň zo stupňa, na ktorom som slúžil ja. Jednoducho povedané, nehádžem do jedného vreca všetkých príslušníkov OS SR a nikdy som to nerobil. Všade sa nájdu tí čo chcú, ako aj tí čo nechcú.
S tým písaním to tiež nebude až tak jednoduché, pretože ako každý bývalí príslušník, aj ja som pri svojom odchode z OS SR musel podípsať papier ktorým som viazaný k mlčanlivosti. Prečo ? Domyslite si. O čom, to mi však pri prepúšťaní nikto nepovedal. A teda píšem.
Po ukončení Vojenskej akadémie som nastúpil k 2.zžtm v Banskej Bystrici. Bol to útvar, kde som sa prvý krát dostal do kontaktu s realitou. S realitou, ktorú vás nenaučí žaidna škola. Mal som šťastie, pretože aj tam boli ľudia ktorí chceli, avšak niekde vyššie nie. A tak sa rozhodlo, že sa daný útvar presunie do Michaloviec. Zasiahla vyššia moc, alebo ako sa to volá v laických kruhoch odborne "reorganizácia". Môžete si predstaviť akú cenu približne má presťahovať jeden útvar so všetkou technikou a vybavením na iné miesto. No, ja to neviem, ale určite to nie je lacná záležitosť.
Po príchode do Dukelských kasární v Michalovciach sa skutočne začalo pracovať od znovu. A myslím to doslovne. Iba tí, ktorí tam stáli prvý a preberali všetky budovy by mohli rozprávať o čom to vlastne bolo. Ale ako som už napísal, stretli sa tam ľudia, ktorí chceli. Investovalo sa do nového ženijného práporu dostatočne veľa finančných prostriedkov a samozrejme aj so šikovnosťou velenia sa postavili kasárne, ktoré môžu súperiť o prvesntvo na Slovensku. V tej dobe sa vyhlasovalo, že ženisti sú presne to, čo od nás NATO bude požadovať. Zapojili sme sa aj do projektu TISA, ktorá združovala štáty ako Ukrajina, Maďarsko a Rumunsko, teda krajiny cez ktoré preteká rieka Tisa a vytvoril sa tak medznárodný prápor, ktorý bol určený pre pomoc obyvateľstvu v prípade záplav na stanovenom území. Jednoducho, začlenili sme sa a začali sme pracovať.
Po 4 ročnej práci, vybudovaní NIEČOHO, zacvičení ľudí a rozbehnutí celého systému práce sa opäť, na základe "reorganizácie", rozhodlo práve tento prápor zrušiť a presunúť ho do Serede. Kto ? Prečo ? Ako ? Načo? To neviem a skutočne som si nie istý tým, že to niekto vie. Snáď to bolo vopred naplánované..o čom silne pochybujem...alebo žeby generálske maniere ? Skutočne neviem. Mohlo by však niekoho zaujímať koľko stál opäť prevoz všetkého toho vybavenia a materiálu na ďalšie iné miesto? Prečo sa to takto neurobilo pred 4 rokmi? Aký chaos, ó prepáčte, aká "reorganizácia" to vlastne je ? Kto ju plánuje? A koľko "vezme" zo štátneho rozpočtu? A to nie je jediný príklad. Takýchto útvarov bolo viac.
Ľudia by sa skutočne mohli pýtať, prečo sa niektoré kasárne najskôr celé zrekonštrujú a potom sa odpredávajú mestu za 1 Sk? Pre koho? Viď príklad presne trenčianských kasární. Útvar, ktorý zabezpečuje všetko potrebné pre chod Veliteľstva Pozemných Síl a je od neho vzdialený iba pár sto metrov sa presťahováva, na základe dômyselne vypracovanej "reorganizácie", do iného mesta vzdialeného pár desiatok kilometrov. Komu to prospeje ?
Všetko sa to volá REORGANIZÁCIA a pod jej rúškom môžu všetci skutošne všetko. Divili by ste sa. Tak ako USA, ak sa niekde potrebujú dostať, daju tomu nálepku "proti terorizmu" a dvere sú všade otvorené a nikto sa nepýta. Bol som na cvičení v Holandksu, kde sa skutočne divili ako rýchlo u nás prebieha spomínaná reorganizácia OS SR. Pretože tá ich, prebieha už viac ako 15 rokov a ešte neskončili. Boli rovnako prekvapení, ako naši kolegovia s medzinárodného ženijného projektu TISA, keď sme im oznámili, že náš prápor sa ruší a presúva sa do Serede. Všetko im to došlo až keď uvideli mapu Slovenska, uvideli tú vzdialenosť a zistili kde to vlatsne je. Pochopili, že sa pomoci v prípade TISY tak skoro nedočkjú a pýtali sa nás prečo sa to takto rozhodlo.
Opísal som iba tú materiálnu stránku problému. Ale čo ľudia ? Aké majú podmienky ? Pamätám sa, ako na pohrebe vojakov, ktorí zahynuli pri ceste domov z mierovej misie..večná pamiatka ich životom...nemenovaný generál vyhlásil, že človek a ľudksý život je predsa to NAJCENNEJŠIE, čo ozbrojené sily majú. Vyhlásil to presne ten genrál, ktorý ma s krikom a vyhrážkami prepúšťal z OS SR. Dobre si pamätám ako niektorí "nedotknuteľní" narábajú a zaobchádzajú s tým "NAJCENNEJŠÍM" čo majú. Dobre si pamätám "svoju cenu" pre OS SR a videl som ako si to všetko vedia vážiť. Človek je skôr "to" najmenej. To preto vykrikujú že pred bránami čaká ďalších pár stoviek nezamestnaných,ktorí s radosťou zaplnia vaše miesto.
Ľudia by sa skutočne mali zamyslieť kde a ako sa investujú peniaze v OS SR, ako sa hospodári so štátnym majetkom práve v tejto oragnizácii. Sú to predsa len aj ich peniaze, ktoré plynú pre armádu z daní. A teda tak ako pri zdravotníctve či školstve, by sa mohli začať pýtať a žiadať odpovede, ktoré by potom overovali a kontrolovali. Mohol by vzrásť všeobecný záujem aj o to, čo sa deje za bránami kasírní, pretože určite by to pomohlo veľa ľuďom, ktorí stále dbajú o našu bezpečnosť a zaslúžia si aj vašu pozornosť.
