reklama

Sme vo vesmíre skutočne sami ? ... A čo ak áno ?!

Nekonečný, temný, tajomný, myšlienky presahujúci, neprebádaný, vzbudzujúci obdiv. To je náš vesmír. Uprostred, na kraji, kdesi hore alebo niekde v pravo v ňom sme my. My ľudia. Ľudské bytosti, žijúce na planétke Zem a v kľude si obiehame okolo nášho životodárneho Slnka. Sme však uprostred toho obrovského priestoru sami ?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (48)

Na túto otázku začnem odpoveďou z filmu Kontakt. "Vesmír je skutočne veľký. Ak by sme boli uprostred tohoto vesmíru sami, bolo by to plytvanie miestom."

Názory na to, ako sme sa tu dostali, čo tu vlastne robíme, kto alebo čo nás stvorilo, sú odlišné u každého z nás. Myslím si , že čím dlhšie bude ľudstvo existovať a nezničí samo seba, tak bude vznikať stále viac teórií o našej prapodstate. Pripomína mi to otázku, na ktorú sem hľadali odpoveď už ako deti a predsa sme ju nenašli. Čo bolo skôr, vajce alebo sliepka?

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Všetko sa to môže zmeniť v momente, keď nám na našu oblohu zaklopú zelené potvorky...alebo ak chcete tak votrelci, ET, Alfovia, Marťania...a svojím príchodom potvrdia, že tú temnotu a mohutnosť vesmíru nezdieľame sami. Rozmýšľali ste niekedy nad tým, čo sa tým vlastne zmení ? Čo sa stane s "naším" svetom, kde panuje nespočetné množstvo veriacich a druhov vier ? Čo sa zmení práve na VAŠOM živote ? Ako si to vysvetlí církev, budhisti, čo na to povie Islám alebo jezuita ? Poteší sa tomu naozaj iba ateista a ufológ, alebo aj stvorenie našich "vesmírnych susedov" vztiahneme na silu našich mocných a nadľudských bohov ? Prestali by sme sa konečne hádať o ropu, bojovať o kus "Zeme" medzi sebou ? Našli by sme niečo čo by nás ako ľudstvo viac spojilo a nasmerovalo tak k jednote ?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Podľa štatistiky NASA z roku 2004 ( ktovie ako ju robili ) , viac ako polovica ľudstva zastáva názor, že niekde vo vesmíre existuje mimozemská civilizácia v takej či onakej forme. Myšlienka na to, že niekde inde jestvujú bytosti, ktoré rovnako ako my vypĺňajú priestor a tvoria svoj vlastný svet je hádam dnes už bežná. Teda určite bežnejšia ako v dobe, keď panovala církev. Od malička pri pohľade na nočnú oblohu posiatu miliardami bodiek a svetielok, ktoré v minulosti vzbudzovali obdiv, veštili budúcnosť ľudstva a predpovedali chod dejín, som veril, že nemôžeme byť sami v tom obrovskom priestore. Dokázal by som o tom vtedy presviedčať aj neveriacich. Tá myšlienka mi tak utkvela v pamäti a zžil som sa sňou natoľko, že som skôr uvažoval ako zistiť kde sú ? Kto sú ? Ako budú vyzerať ?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Za tieto názory, ba dokonca aj za nevyslovené myšlienky takéhoto typu by ma určite v minulosti upálili ako kacíra niekde na hranici pred preklínajúcim ma davom ľudí. Verím, že aj dnes sa nájdu ľudia ktorí by to radi urobili, ale na svet a rôzne druhy vier sa pozerám trošku z iného pohľadu. Pre mňa existuje na svete jedná veľká sila, niečo, čo sa slovami ani písmenami vyjadriť nedá, a na základe ktorej je svet usporiadaný tak ako je. Nazývame to "Boh, Budha, Mohamed, vesmírna harmónia........". Môžete to pomenovať ako len chcete. Prečítal som si Bibliu, jej rôzne odrody ak to tak môžem povedať, Korán, dokonca aj Tibetskú knihu života a smrti. Netvrdím že som expert na túto oblasť, to určite nie som, ale nemusím byť odborník aby som pochopil, že všetko to spočíva vo viere v niečo "vyššie", niečo nadrpirodzené, niečo čo tento svet riadi a v nasledovaní príkladu "niekoho" života. Som si však viac ako sto percentne istý, že žiadna viera nežiada svojho príslušníka aby vstúpil na palubu lietadla s trhavinou okolo pása, alebo aby v jej mene presviedčal ostatných o "ich" pravde všetkými možnými prostriedkami. Práve naopak. Každá z nich obsahuje prvky pochopenia druhých, vzájomnej úcty a tolerancie, pomoci a harmónii života. Rozum a životné skúsenosti mi hovoria, že všetko čo človek pojme fanaticky, určite nie je dobré. Či sa to už týka práce, posilovania, jedenia, holdovania alkoholu, chodeniu do kostola, meditovaniu alebo učeniu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Jedno pekné vysvetlenie o rôznorodosti našich "najvyšších síl a stvoriteľov" som počul už kdesi na strednej škole. Keď si predstavíte uprostred okrúhleho stola v tmavej miestnosti horiacu sviečku a dookola nej poukladáte rôznofarebné sklíčka, tak človek sediaci na jednej strane stola bude tvrdiť, že sviečka má modrý plameň ( Boh ). Iná osoba sediaca na opačnej strane bude presvedčená o tom, že plameň má farbu zelenú ( Budha ). Jeho sused však bude s presvedčením a oduševnením tvrdiť, že plameň sviečky horí farbou žltou ( Mohamed ). V podstate sa však všetci pozeráme na to isté. A teda by sme mali hľadať skôr veci spoločné...ako veľkosť sviečky, plameň, jeho účel...než veci odlišné...farbu. Mali by sme hľadať niečo čo nás uprostred toho majestátneho vesmíru zjednocuje a nie čo nás rozdeľuje.

Keby sme to ako ľudstvo dokázali, boli by sme určite pripravení nebyť prekvapení, keď sa tu skutočne objavia iné zmýšľajúce bytosti ako ľudia. Náš svet by sa nezrútil, viery by nepadli a my by sme pochopili niečo vyššie a väčšie.

Nedávno ma však pri tom nádhernom pohľade na nikde nekončiace hviezdy a uprostred svojho presvedčenia o existencii iných inteligentných bytostí na rôznych planétach v ďalekých kútoch vesmíru prepadla myšlienka, pri ktorej mi prešiel po tele studený pot a naskočili mi zimomriavky. Čo ak sme v tej majestátnej čiernote, v tom obrovskom priestore skutočne sami ? Čo ak je to väčšia pravda ako tá "moja" ? Premohlo ma to. Nie však preto, že som sa naľakal. Skôr som si predstavil tú samotu v tom nekonečnom vesmíre.

Na záver sa snáď môžem iba stotožniť s výrokom nemenovaného autora, že ak je to všetko v skutočnosti tak, nech teda astronómovia čo najskôr objavia veľký meteorit, ktorý to má namierené priamo na našu Zem. Pretože si skutočne neviem predstaviť, čo iné okrem príchodu "ET-mimozemšťana" alebo reálnej hrozby konca existencie Zeme by pomohlo ľudstvu zjednotiť sa, nájsť spoločný cieľ a budovať lepší svet bez vojen a nenávisti. Všetko to však ostáva v našich rukách, až kým sa raz definitívne nedozvieme ako to s našou samotou vo vesmíre skutočne je.

Peter Mirilovič

Peter Mirilovič

Bloger 
  • Počet článkov:  49
  •  | 
  • Páči sa:  0x

..som človek , ktorý stále verí a dúfa vo všeobecné dobro...v jednoduchosť a prirodzenosť ľudstva ako takú..chodím po svete a sledujem všetko čo sa okolo mňa deje...na jednej strane som výnimočný a jedinečný ako každý z vás, ale ne druhej strane som súšasťou každého jednotlivca a som rovnaký ako všetci tí, ktorý žili predomnou, aj ako všetci tí, ktorý prídu po mne.... Zoznam autorových rubrík:  cestovaniefoto-cestovanieAnglicko a život v ňomOzbrojené sily SRScotlandHrady a zámky v UKSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu