Socializmus v Anglicku ? Nemožné, určite si povie viac ako polovica čitateľov. Ako môže byť niečo také v krajine, ktorá je popri "najdemokratickejšom USA" tiež kolískou slobody, práva a demokracie samotnej. V krajine, ktorej rečou nie je staršej generácii známy ruský jazyk, ale je to jazyk, ktorým budú snáď zachvíľu hovoriť všetci obyvatelia našej planéty. Myslím tým samozrejme našej "demokratickej" časti planéty a nie všetci tí "neprajníci" demokracie a slobody. Čudoval som sa, ale či som si to prial alebo nie, nech som to potláčal alebo som tomu dával iné názvy, tak či onak, aj tu vidím denne prvky toho nám tak dôverne známeho socializmu. Aspoň čo sa týka niektorých spôsobov v práci. Časti tých dejín, na ktoré nikto s planéty Zem snáď už nikdy nechce mylsieť a ktoré by snáď najradšej vymazaly aj z knižiek dejepisu.
Prvá vec, ktorú som si všimol po takzvanom rozhliadnutí sa v práci a pochopení cieľov a priorít firmy v ktorej pracujem, bola snáď "prezamestananosť". Jednoducho povedané, prácu ktorú v pokoji a kľude ( nie tom slovenskom ponímaní ) dokáže urobiť určité množstvo ľudí, vykonáva v tejto firme dvakrát väčšie množstvo pracovnej sily. Mysleli by ste si teda, že aj produkcia je vyššia? Ale kdeže, omyl. Je to presne tak ako to poznáme z tej doby, ktorú som opísal niekde v úvode tohoto článku. Pomyselnú prácu jedného človeka tu vykonávajú dvaja, a niekde v kľude aj traja ďalší. Je to určite lepšie ako na Slovensku, kde v niektorých prípadoch prácu troch a viacerých ľudí vykonáva jeden. Je to však podľa môjho názoru prehnaná zamestnanosť a teda ak my, si človeka vážime málo v práci, tu, si ho vážia asi až príliš. Viete si teda živo predstaviť, že táto firma, ktorá zamestnáva okolo 750 ľudí, by za primeraných manažérskych schopností predstavenstva firmy na Slovensku mala aspoň o 100 ľudí menej a na východe našej krajiny ba aj o 200 menej.
Druhým prekvapením pre mňa bolo zistenie, že zodpovednosť za omyly, za nepozornosť, za nesprávne vykonanie úkonov ktoré sú od vás poždované má "firma" ako celok. Neexistuje tu konkrétna zodpovednosť. Majú ju všetci a za všetko. Už vám to niečo pripomína ? Ako sa správajú ľudia k majetku ak je štátny ? To som videl v Ozbrojených silách SR a v niektorých prípadoch aj tu. A samozrejme všetci to mohli pocítiť počas socializmu aj v našej krajine. Je však na zodpovednosti manažmentu aby na to dohliadol. Alebo na vedúcich pracovníkoch. V Anglicku to však jednoducho funguje aj takto. Ak teda napríklad naložím a odošlem do predajní produkt s novším dátumom, a nepoužijem najskôr starší ale stále použiteľný, spôsobím tým firme stratu niekoľkých sto lybier pri jednej palete. Ak to urobím viac krát a urobia to viacerí, môžete si to prepočítať. Vyriešením problému je, že sa daný produkt, ktorý sa na druhý deň už odoslať nemôže, vyhodí. A nikomu to nevadí, nikoho to netrápi a nikto sa nesnaží ani len nájsť cestu a spôsob ako by sa tomu dalo predísť. Už v žiadnom prípade sa nepotrestajú ľudia. Veď zodpovedná za všetko je predsa firma.
Určite nie sme najmúdrejší a veľa vecí sa od nich môžeme skutočne naučiť, hlavne čo sa týka správania sa k človeku vždy a všade. Ale ak na niečo podobné poukážeme my, slováci pracujúci v tejto firme, z veľkej časti si náš názor vypočujú a po zistení skutočnosti, že to môže byť jednoznačne lepšie alebo účelnejšie, konkrétny nápad aj zrealizujú. Aspoň sa pokusia. Ak príjmu do práce človeka, ktorý ani po dlhšom čase nepodáva taký výkon, aký sa od neho očakával, neprepustia ho. Práve naopak, pridelia mu inú prácu, podľa jeho "možností", nie podľa predurčenia firmy, a dokonca príjmu radšej ešte jedného pracovníka naviac, ktorý ten rozdiel od vykonaného a požadovaného dopracuje.
Často sa čudujeme, že im nevadí ak musia niečo robiť takpovediac "naokolo", pretože si nevedia produkty napríklad správne rozložiť a zjednodušiť si tým prácu. Ak im ukážete, že sa to dá aj inak a opýtate sa ich prečo to takto robia stále, odpovedia vám jednoducho, že to tu tak bolo keď prišli. Ak vidia, že sa produkcia zdvíha, zavolajú do práce pre istotu ďalších ľudí, ktorí v konečnom dôsledku iba dostanú peniaze, ale neodvedú žiadnu užitočnú prácu. A tak s kľudným pocitom "dobre" vykonanej práce a ešte lepšieho zárobku, bez zodpovednosti a teda niečoho čo vás núti sa zdokonalovať a posúvať sa v práci ďalej si žijú svojím kľudným životom bez zbytočných stresov. Tie snáď trápia niektorého člena z predstavenstva firmy, keď uvidí výsledné zisky. Ale tu však už ide o to, ako si postavíte cieľ. A keď normy stanovíte tak, že aj pri najhoršom možnom scénary, plníte produkciu na 110 percent, tak sa vám žije hej. Tak, ako za tých slávnych čias, keď všetci mali prácu a rožok stál pár halierov. Aká bola však jeho skutočná cena, to vám už nikto nevedel povedať.
Čo ak sa tak raz budeme pozerať na kapitalizmus. Na jeho obdobie, na všetko dobré aj zlé čo priniesol. A všetci veľmi dobre vieme že tá "iná" doba raz určite príde, pretože ľudia budú potrebovať zmenu vo svojom sociálnom systéme. Keď bude veľa bohatých a ešte viac tých, ktorí budú žiť na úrovni biedy a medzeru medzi týmito dvoma vrstvami vyplní obrovská priepasť plná prázdnoty, ľudia si nájdu iný "-izmus" a naplnia s ním svoje životy a celý svet.
Neviem či sa tieto veci dejú iba vo firme kde pracujem, alebo to možno ešte stále vidím takto iba ja. Určite sa na základe týchto skutočností nedá hodnotiť celý trh práce v UK, ale predsa len, poukazuje to na niečo. A srdce nám vraví, že aj nespravodlivosť v slobodnej krajine je vždy lepšia ako spravodlivosť v tej zotročenej.
