Vlastným menom Marcus Annius Catilius Severus, narodený 26. apríla 121 v samotnom Ríme. Keď sa oženil, zobral si meno Marcus Annius Verus a keď sa stal cisárom, získal meno Marcus Aurelius Antoninus.
Marcus nebol pokrvným príbuzným žiadnemu predchádzajúcemu rímskemu cisárovi a nástupníctvo získal práve adopciou. Výraznou mierou mu v tom pomohol cisár Hadrian, ktorý v ňom poznal už v detstve mimoriadnu osobnosť. Jeho poslednou vôľou bolo, aby Marcus pomohol vládnuť jeho synovi Antoniusovi Piovi a po jeho smrti 7. marca 161 sa stal Marcus Aurélius posledným z "piatich dobrých cisárov". Aj napriek jeho filozofii strávil väčšinu svojho života vo vojnách a potláčaním útokov barbarských kmeňov na územie Rímskej ríše. Medzi najvýznamnejšie patria aj Markomanské vojny. Najdôležitejšie momenty sú znázornené na stĺpe Marca Aurélia v Ríme, kde je zobrazený aj "zázračný dážď", ktorý 11. júna 172 v období sucha zachránil rímske légie v germánskom obkľúčení pred smädom, vyčerpaním aj porážkou.
Marcus bol významným filozofom a jeho život, rozmýšľanie a konanie výrazne ovplyvnil Epiktetos a stoicizmus. Filozofické učenie antickej filozofie, ktoré vzniklo koncom 4. stor. p.n.l. Jadrom je učenie o blaženosti , podľa ktorého sa človek môže stať šťastným iba tak, že bude žiť v súlade s prírodou alebo rozumom cnostne, ovládne svoje vášne, túžby a afekty, ako aj heroickú odovzdanosť a pokoj. Ľudská duša je súčasťou svetového celku, ktorému vládne logos. Život človeka je predurčený a on sám ho nijako nemôže zmeniť. Filozofia ho učí sa s touto skutočnosťou zmieriť a prijať postoj rezignovanej múdrosti.
Tento významný rímsky cisár veril, že vesmír je veľkým štátom a človek ako rozumná bytosť má pochopiť jej zámery a spolupracovať s ňou. Tu sa nemôže diať z hľadiska celku nič zlé. Neustála zmena, vznik a zánik jednotlivých bytostí patrí k prirodzenému chodu vesmíru, takže len obmedzený ľudský pohľad môže považovať smrť za zlo.
Na jeho pamiatku a počesť už iba uvediem niektoré výroky o Marcovi Aureliovi a rovnako aj jeho vlastné. Samostatnou kapitolou je jeho vlastné dielo HOVORY SO SEBOU, ktorého časť bola napísaná aj na území dnešného Slovenska a to pri rieke Hron. Ako povedala jedna moja známa, vždy keď je človeku ťažko, alebo chce načerpať trošku energie či múdrosti, stačí si prečítať ktorýkoľvek odsek z tejto knihy a múdrosť ktorá sa v nej nachádza vám dá pocit zadosťučinenia.
" Náš život je takým, akým ho urobia naše myšlienky. Šťastie tvojho života záleží na druhu tvojich myšlienok."
"Ľudský život je nestály a krátky, lebo pred naším narodením a po našej smrti je nekonečný prúd času a kto to pochopí, nebude sa sťažovať na krátkosť života, ale ho využije na konanie dobra."
"Stojí to, na čo som práve dnes myslel za to, aby som si to premyslel znova? Bolo to, čo som urobil správne alebo nesprávne? To, čo sa udialo bolo iba následkom mojich dnešných či predchádzajúcich úvah ? A čo sa odohralo nezávisle od mojej vôle ? Ak som schopný to rozoznať, ak viem oddeliť skutočnosti, ktoré nemôžem ovplyvniť od faktov, ktoré som vyvolal sám, viem aj to, čo sa muselo stať a rozpoznám, čo bola len náhoda."
" ..nikdy som neponižoval nepriateľa len preto, že mi je nepriateľ. Vždy mi bolo milšie získavať priateľov, ako si podrobovať nepriateľov. "
" Keď človek nemôže zmeniť fakty, musí zmeniť svoju mienku, lebo TÁ závisí od neho samotného. "
"..v skutočnosti je to len správna alebo nesprávna mienka, ktorá riadi naše správanie, ktorá spôsobuje, že sme šťastní alebo nešťastní... "
" Veľa, veľmi veľa som čítal...zrejme som sa chcel čítaním naučiť, čo sa čítaním naučiť nedá. V spisoch iných som hľadal skúsenosti, pocity a tvary pre vlastnú budúcu existenciu..."
" Všetko sa opakuje. Prežívam stále podobné veci. Žijeme podľa vzorov ? Zachovávame stále rovnaké pravidlá. Sú to tie pravidlá, ktoré predpisujeme sebe a svojmu okoliu ? NEVIEM. V každom prípade tieto "vzory" nám poskytujú veľkú voľnosť, nechávajú nás žiť v presvedčení, že konáme slobodne, že máme slobodnú vôľu. Utešuje nás to a povzbudzuje."
" Mám už 60 rokov a denne sa učím..lebo denne robím chyby! "
" Pokúsim sa objasniť svoje stanovisko. Mohol by som jednoducho vydať rozkaz, no chcem, aby nie len vykonali moje príkazy, ale aby poznali aj moje pohnútky a rozumeli mojím zámerom. "
" Bolo mi ľahostajné že umieram, keď som si uvedomil, že po mne ostanú priatelia. Mal som vtedy pocit, že nie len že žijem s nimi, ale aj ich prostredníctvom. Zdalo sa mi, že svojho ducha nevydýchnem, ale prenesiem ho na nich. "
Veľký muž sa svojmu okoliu neraz vidí protirečivý, lebo v sebe zjednocuje viac vlastností ako my ostatní. ON sa - pri všetkej svojej veľkorysosti - zakaždým vracal k zdravému rozumu. Bol veľký aj vo svojich chybách. ( Peloplatónov zápis)
" Keď sú dvaja pred zákonom rovní, musia brať na seba ohľad. A kto sa raz naučí vážiť si toho druhého pri všetkých rozhodnutiach, ten bude mať na pamäti aj blaho ostatných. Možnosť rozumne žiť môžu zákony a zariadenia iba podporovať, no sám rozum sa vynútiť nedá. "
" Koľkí už pomreli, čo sa pred nimi triasol celý svet ? Z ich kostry je teraz popol, alebo sa rozložila na prach.Mnohí zomreli čo ich miloval celý svet, mnohí čo nás predišli v živote i smrti. Teda komu škodíme ? Ak sa z nás nestane vynikajúci človek, uškodíme v podstate len sami sebe. Pretože byť dobrým človekom závisí len od vlastnej vôle a iba od našej vôle bude záležať, či touto cestou pohrdneme. "
" Už iba povedz, že som žil každý deň tak, akoby to bol môj posledný. Všetci poznáme tie vzorové vety, ktoré sa tak dobre formulujú, pokiaľ človek žije. ÁNO, prežil som celý rad okamihov v živote, kedy by som bol rád umrel. "
Na samotný záver, príhovor syna Marca Aurélia - Commoda - po smrti jeho otca :
" Plní úcty by sme mali tento silný život obdivovať, vzdávať mu čo najúprimnejší hold a pokiaľ nám to príroda dovolí, zmeniť svoj vlastný život tak, aby sme sa priblížili jeho životu. Ozajstná nesmrteľnosť je to, že ďalej pôsobí v nás a vo svojich potomkoch. Vážte si jeho pamiatku tak, že si v srdciach zachováte jeho slová a jeho skutky. Vo svojich predstavách a spomienkach si nezachovávajte jeho zovňajšok, ale jednotu jeho ducha a jeho duše.
Všetko čo sme na Marcovi milovali, všetko čo sme na ňom obdivovali, žije a bude žiť ďalej, pokým časy pretrvajú v mysliach ľudí a v dejinách ich činov. Minulosť pochovala mnoho veľkých mužov zo starých čias, akoby ani neboli získali česť a slávu. Ale príbeh Marca Aurélia sa bude rozprávať všetkým potomkom, všetkým generáciám. A bude žiť! Meno Marca Aurélia je naveky vryté do všetkých sŕdc. Buď pozdravený Marcus ! Salve et vale! "
( V tomto článku sú uverejnené a citované vety z diela Aleandra Giesa - Marcus Aurelius, Wikipédie a samotného diela Hovory so sebou ).
