Mal som to štastie, že som sa zúčastnil na boji o naše prvé zlato priamo v hale Scandinavium v Goteborgu. Bol to najneuveriteľnejší zážitok celého môjho života. Deň, keď som pocítil neskutočnú hrdosť na náš dvojkríž, na každé slovo našej hymny a na to, že SOM občanom krajiny, ktorá sa pred malou chvíľkou stala Majstrom sveta v hokeji pre rok 2002. Hrdosť na to, že som SLOVÁK. Myslím si, že vtedy to pocítili všetci, prešlo to nami a uchovalo sa to v nás ako niečo čo sme za 10 rokov samostatného Slovenska nikdy nepocítili. Boli toho plné noviny, správy, televízia a aj naše srdcia a hlavy boli plné hokeja. Možno práve preto, že sa nám to páčilo si nevieme už nikdy predstaviť Slovensko na inej pozícii ako medailovej.
Do haly Scandinavium sme prišli asi iba 15 minút pred začiatkom 1.tretiny. Bolo to takpovediac o chlp, ale po malej chvíľke..veľmi malej....sme zabudli na všetko, pretože to čo sa v tejto pre nás zlatej hale dialo, by očarilo asi všetkých. Chodieval som na futbal na Slovensku keď hrala reprezentácia, keď hrávala Artmédia v Lige majstrov, ale tak srdcervúce „slovenské“ prostredie a atmosféru som videl iba v ten deň vo Švédsku. Posadili sme sa a ani sme si nestihli zvyknúť na sedačky, keď sme strelili prvý gól......a keď Peter Bondra strelil ten neuveriteľný zlatý gól presne 100 sekúnd pred koncom. Takú radosť pocíti človek skutočne iba jedenkrát za život, pretože už aj keď sa staneme majstrami znovu, vtedy, to bolo PRVÝ-krát a bolo to o to cennejšie.
Pocit, keď niekoľko tisíc kilometrov od vašej domoviny spievate Slovenskú rodnú hymnu a s vami ju spieva celá hala a doma aj celé Slovensko, sledujete ako naša vlajka hrdo stúpa ku stropu haly, v pozadí vidíte nápis „GOLD MEDAL SLOVAKIA“ ..keď kráčate po ulici severskej krajiny a všetci ľudia „Vám“ tlieskajú, blahoželajú, chcú sa s vami odfotiť, pretože máte na sebe vlajku víťaznej krajiny...vlajku Slovenska...NAŠU vlajku... Keď spievajú všetci Slováci na letisku vo Švédsku WE ARE THE CHAMPIONS...Ten pocit hrdosti a radosti z vás už potom nikdy neodíde a budete si ho pripomínať ešte dlho po šampionáte. Možno vás to aj trošku zmení a uvidíte veci, ktoré ste dovtedy nevideli.
Ja osobne od týchto dní verím slovenskému hokeju oveľa viac, ako som to robil dovtedy. Budem mu fandiť aj keď skončíme piaty, siedmy, tretí , aj keď sa staneme opäť raz majstri. Nech bude hrať za naše farby ktokoľvek, budem stáť pri „našom“ tíme a povzbudzovať ho. Budem znášať naše prehry rovnako ako sa budem radovať z našich výhier...a budem sa tešiť na dni, keď všetci ľudia nielen na Slovensku, ale aj Slováci v zahraničí budú vkladať akési športové nádeje do hŕstky NAŠICH hokejistov, aby sme jedného dňa mohli opäť spievať tú našu hymnu a vychutnávať si pocit z víťazstva a z titulu. A preto by sme jednoducho mali pozerať IBA hokej a nie pasovať sa do akejsi pozície, keď sa hokej ešte hrať ani nezačal, pretože ak bol úspech slovenských hokejistov v roku 2002 úspechom celého Slovenska, tak potom rovnako aj ICH akýsi „neúspech“ je neúspechom všetkých nás. Avšak ťažko hovoriť o neúspechu, keď tak malá krajina ako Slovensko je medzi sedmičkou krajín, ktoré mali poctu získať titul CHAMPIONS OF THE WORLD. Žili sme skutočný sen...a verím že ho ešte RAZ žiť budeme!
Úvodný nástup
Povzbudenie pred zápasom
Atmosféra v Scandinavium aréne
Náš tretí gól
Posledné vhadzovanie
Konečný výsledok
Radosť "Majstrov" na ľade
Rada na zlato
Naša hymna..a stúpajúca vlajka
Majstri sveta s pohárom
GOLD MEDAL - Slovakia
Víťazný vlak majstrov sveta
