POLOHA A TURISTICKÉ INFO
Dedina Brekov leží v doline stredného Laborca, na rozhraní Východoslovenskej nížiny s Beskydským predhorím a Ondavskou vrchovinou, v nadmorskej výške okolo 145 m. Ruiny hradu sa nachádzajú na výraznom kužeľovitom kopci s vápencovým podložím, v nadmorskej výške 480 m n. m.
Hrad Brekov nájdete aj na Google Maps.
Do Brekova sa pohodlne dopravíte akoukoľvek pravidelnou autobusovou či železničnou linkou medzi Michalovcami a Humenným. K hradu sa dostanete od západného konca obce (pri kostole), po modro značenom turistickom chodníku. Výstup nie je náročný, chodník bol navyše pred pár rokmi upravený a doplnený aj o lavičky. Taktiež bolo vystavané úplne nové turistické odpočívadlo na lúke pod hradným vrchom :
Nájdete tu okrem posedenia aj pitnú vodu...
...priestor na opekanie...
...nevyhnutné miesto, kde aj hradní páni chodievajú pešo... :-DDD
...a netradične veľké umývadlo na umytie rúk po vykonaní potreby... ;-)
A teraz sa už venujme samotnému Brekovu. Asi najkrajší pohľad naň z diaľky sa vám naskytne, keď vyjdete na návršie dvíhajúce sa naproti hradnému vrchu :
A viete, že sa toto návršie kedysi používalo k ostreľovaniu hradu katapultami alebo delostrelectvom počas obliehania ? ;-) Nie ? Ach, no vidíte - to som celý ja... Ešte som vám neporozprával o jeho dejinách. A asi by ste po ňom neradi lozili bez nejakých kvalitných základných informácií, no nie ? :-)
HISTÓRIA
V priestore hradného vrchu sa v ranom stredoveku nachádzalo slovanské hradisko s oválno-elipsovitým pôdorysom.
Hrad Brekov jestvoval už pred rokom 1307, kedy patril šľachtickým vlastníkom blízkych Michaloviec. Začiatočnú výstavbu stredovekého hradu Brekov väčšina bádateľov datuje do druhej polovice 13. storočia (cca do rokov 1295 - 1307 alebo 1314), a pripisuje ju michalovskej vetve rodu Kaplon. Vzhľadom na zemepisnú polohu kopca a hradu sa zdá najpravdepodobnejším podnetom na výstavbu iniciatíva kráľa - hrad mal slúžiť pri ochrane priľahlej časti krajinskej cesty a pohraničného pásma v 13. storočí.
Najstarší písomný doklad o hrade aj dedine Brekov je v stručnom zázname z roku 1307, ako „castrum Barko“ („hrad Brekov“). Šľachtic Peter z rodu Pečeňovcov (Peteňovcov, Petényovcov) z Bačkova vtedy so šľachticmi z Michaloviec vymenil časť svojich južnejšie ležiacich majetkov za dedinu Myslinu a hrad Brekov. Doklad z roku 1314 vznikol v súvislosti s ďalšou výmenou majetkov. Peter Pečeň získal od šľachticov z Michaloviec dedinu Brekov aj s tamojším hradom, tentokrát zapísaným ako „possessionis Borko simul cum castro“ („majetky brekovské dovedna s hradom“). Tieto výmeny svedčia o premyslenom zámere Pečeňovcov sceľovať vlastné majetky do podoby územne väčších panstiev. Na začiatku 14. storočia zaútočil Peter na susedný hrad Čičvu, ktorý bol majetkom pánov z Rozhanoviec. Jeho útok bol však neúspešný. Peter Pečeň bol spočiatku spojencom nového kráľa, Karola Róberta, čo dokladá aj jeho účasť po Neapolčanovom boku v bitke pri Rozhanovciach v júni 1312. Vzhľadom na svoje taktizovanie však o pár rokov zmenil názor, čo dokladá aj jeho neskorší pokus zavraždiť kráľa. Neskôr sa pripojil k povstaniu vtedajšieho palatína, Jakuba Boršu, zvaného Lysý (maď. "Kopasz"), za čo definitívne upadol do Carobertovej nemilosti. Po potlačení povstania bolo do Zemplínskej stolice vyslané kráľovské vojsko, ktoré postupne dobylo viaceré z Petrových hradov a tiež obsadilo jeho rodové sídlo v Bačkove. Samotný Peter si zachránil život stiahnutím sa na Brekov, kde ešte niekoľko mesiacov odolával spolu s posádkou. Karol Róbert vydal následne príkaz na konfiškáciu Petrových majetkov.
Majetky Pečeňovcov boli zabraté a hrad Brekov po roku 1321 získal kráľovskou donáciou rod francúzsko-neapolského pôvodu – Druget(h)ovci. Boli vernými spojencami kráľa už počas jeho príchodu do Uhorska a na strane dynastie uhorských Anjouvcov stáli až do jej zániku koncom storočia. Významne pomohli pri postupnej konsolidácii pomerov v ranom období Karolovej vlády na začiatku 14. storočia, kedy sa Uhorsko zmietalo v niekoľkoročnej občianskej vojne o trón, uvoľnený po smrti posledného člena dynastie Árpádovcov, Ondreja III. K celkovej anarchii a chaosu ešte prispievali vzájomné boje jednotlivých oligarchov, a uzatváranie tichých spojenectiev, napr. medzi Abovcami a Matúšom Čákom. V roku 1317 ich daroval práve Filipovi I. Drugetovi. V darovacej listine však nebol zapísaný hrad a dedina Brekov. Príčinou toho mohla byť skutočnosť, že v čase konfiškácie a darovania ešte bola na hrade posádka Petra Pečeňa. Hrad muselo dobyť a zabrať kráľovské vojsko a kráľovi verní šľachtici. Peter s najväčšou pravdepodobnosťou utiekol do Poľska. Až potom sa stal skutočným vlastníkom panstva hradu Brekov Viliam Druget, synovec vtedy už nebohého Filipa Drugeta.
Drugetovci po kráľovej donácii prebrali veľkú časť z bývalých Petrových majetkov, z ktorých väčšina sa nachádzala v severnej a strednej časti Zemplínskej župy... Keďže za sídlo rodu si vybrali blízke Humenné, používali odvtedy aj prídomok „de Homonna“ alebo „Homonnay“ = „z Humenného“. Brekov ako jeden zo svojich majetkov vlastnili prakticky až do jeho zániku v roku 1684 (s výnimkou krátkeho obdobia rokov 1486-1488, kedy pripadol rodine Zápoľských). Drugetovci sa v značnej miere zaslúžili o jeho údržbu a ďalšiu výstavbu tak v období gotiky, ako aj renesancie. Podobne si počínali Zápoľskovci, ktorí využili svoje krátke spravovanie hradu na rekonštrukciu a zdokonalenie opevnení. Vnútropolitické nepokoje v druhej polovici 15. storočia sa nepriamo dotkli aj tohto hradu. V tomto storočí zohral Brekov dôležitú úlohu v dejinách Uhorska dvakrát : 1.) V roku 1466 pri vnútropolitických bojoch. 2.) Počas stretu kráľa Mateja Korvína s oddielmi poľského kráľa Kazimíra pri Humennom v roku 1473.
Poľské vojenské vpády do severovýchodných stolíc Uhorska z rokov 1471-1472 a 1490-1492 prechádzali územím Šariša. Na hrade boli preto v roku 1491 vydržiavané proti poľským vojskám Jána Alberta posilnené vojenské posádky. V roku 1472 kráľ Matej vymenoval Štefana Zápoľského, dedičného župana Spiša, za kapitána pre ochranu severovýchodných oblastí Uhorska. Ako „castellanus castri Barko" („kastelán hradu Brekov“) vystupuje v zázname z roku 1488. Hrad Brekov bol viackrát ťažko poškodený pri obliehaniach počas politicky a vojensky nepokojných rokov 17. storočia. Uzurpáciou sa dostal do rúk Gabriela Betlena, ktorý ho v roku 1624 zveril svojmu vojvodovi Jurajovi Sečianskemu. Vojvodu o rok neskôr zabili vlastní sluhovia. V roku 1644 si ho na istý čas privlastnil Juraj I. Rákoczi a napokon sa ho zmocnil Imrich Tokölyi, ktorý v poslednej fáze sprisahania v roku 1684 hrad zbúral.
Všetky tieto násilné okupácie a vojenské obliehania hrad veľmi poškodili. Okolo roku 1640 už bol rozbúraný, a aj keď ho potom čiastočne obnovili, definitívne zanikol po zničení v r. 1684. Do dnešných čias pretrvávajú len jeho ruiny...
POPIS HRADU, JEHO VÝVOJA A STAVEBNÝCH ÚPRAV
Pre lepšiu orientáciu ponúkam detailný pôdorys hradu :
Prvá etapa výstavby gotického hradu sa uskutočnila za éry spravovania rodom Kaplon a neskôr rodom Pečeňovcov z Bačkova. Bola zameraná na výstavbu oválneho jadra situovaného na najvyššie miesto skalného vápencového brala, vrátane hlavnej veže v jeho juhozápadnej časti. Súvislý priebeh najstaršej hradby jadra hradu je dodnes dobre zachovaný v jej nadzemnej základovej časti. Juhozápadná hradba nebola stavaná do oválu, ale do nárožia, do ktorého bola sekundárne vstavaná hradná veža na prelome 13. a 14. storočia. Takýto fortifikačný útvar s malou rozlohou (asi 16 x 13 m) predstavoval malý šľachtický hrádok. Typologicky sa zaradzuje medzi hrady s tzv. plášťovou konštrukciou.
Druhá stavebná fáza sa uskutočnila po roku 1321, keď boli majiteľmi hradu bohatí magnáti Drugetovci a trvala takmer storočie a pol, teda celé 14. a väčšinu 15. storočia. Brekov bol počas tejto fázy značne rozšírený. V hradnom jadre bol k južnému hradbovému múru pristavaný dvojtraktový palác, ktorý bol primknutý k pôvodnej veži. Jeho prirodzeným predĺžením sa stala hradná kaplnka s masívnymi a vysokými vonkajšími múrmi, pripomínajúcimi útes. Na severnej strane už stojaceho hradu bolo zároveň vystavané neveľké predhradie.
Tretia stavebná etapa začala rozšírením tohto nádvoria smerom na východ, odstránením staršej hradby a jej nahradením novým hradbovým murivom prebiehajúcim po okraji skalnej plošiny. Táto éra výstavby sa uskutočnila v rokoch 1486-1488, keď bol hrad krátky čas v správe Štefana Zápoľského. Pravdepodobne ju podporoval samotný kráľ Matej, pretože hrad bol v rámci kráľovstva oporným bodom a okrem cesty strážil aj severnú hranicu Uhorska. V tom čase bola pri vstupnej bráne vystavaná aj neskorogotická bašta v tvare podkovy a vstavaná veža v nároží predhradia. Zo západnej strany hradu bola k jeho pôvodnému jadru pristavaná polygonálna budova, v nároží ktorej sa uchoval komín. V jeho základovej časti bol pri výskumoch odkrytý murovaný sokel pece, resp. kozuba (220 x 160 cm, výška 40-50 cm).
Štvrtú a záverečnú etapu predstavuje výstavba prvého predhradia, vstupnej vežovitej brány so štvorcovým pôdorysom (tzv. strážnice) a rozšírenie opevnenia pred druhou bránou v nádvorí. Táto posledná väčšia stavebnú činnosť sa uskutočnila v roku 1575 pod dohľadom Mikuláša IV. Drugeta) hrad získal dnešnú podobu. Hradbový múr, ktorý sa tiahol od dnešnej vstupnej brány - hranolovej budovy s prejazdom smerom k jadru hradu, sa nezachoval, nesporne však zohrával typickú obrannú úlohu. Ochodza na hradbovom murive spočívala na drevených trámoch, po ktorých ostali otvory v jeho líci. Poslednú stavebnú etapu predstavuje obnova hradu po jeho zničení vojskami Rákocziho v roku 1644. Podobu hradu však veľmi neovplyvnila, pretože bola sústredená len na opravy poškodených častí jednotlivých architektúr. Hrad z už uvádzaných príčin definitívne zanikol v roku 1684...
V čase svojej vrcholnej slávy v 17. storočí mohol vyzerať približne ako na tejto počítačovej rekonštrukcii Petra Zdraveckého, jedného z mojich kolegov na hradoch.sk :
A možno aj trochu inak (mne osobne tam príliš nepasuje tá zvonička na streche kaplnky)... Mal som pôvodne v pláne použiť aj perokresbovú ilustrovanú rekonštrukciu Brekova z knihy Kamenní strážcovia II., ale keďže sa na ňu ešte vzťahuje dosť prísny copyright, musel som od tohto zámeru upustiť - každopádne, ak na tú knižku naďabíte, určite si v nej nalistujte Brekov a aj ostatné zemplínske hrady... :-)
A už dosť bolo akademických kecov... Teraz - keď ste už patrične nakŕmení teóriou - pozrite si to všetko aj na vlastné oči :
Vežovitá dolná brána Brekova z roku 1575...
A hore, na konci svahu hradného kopca, stojí ešte majestátnejšie pôsobiaca Horná (alias Hlavná alebo tiež Drugetovská) brána :
A to už vlastne stojíme v druhom predhradí, ktoré je zároveň vonkajším (a najväčším) nádvorím Brekova. Keby dnes na okraji kopca ešte stála vonkajšia hradba, nemali by ste ani šancu na tak parádny výhľad smerom na sever...
Hneď po pravici sa nad nami týči masív horného hradu, vrátane jeho hradieb a vytŕčajúcej zadnej časti hradného paláca :
Hm, len to obnažené skalné podložie mi občas vnucuje dosť chmúrne myšlienky... :-/ :-(
Ale teraz na to nemyslime, podťe si spolu so mnou obzrieť hradnú kaplnku, asi najikonickejšiu stavbu celého Brekova... Kedysi bola jednoliato spojená s budovou hradného paláca, no dnes stojí už len jej predná časť, pripomínajúca skalnú vežičku alebo provu mohutnej lode :
Jej predné steny zas pôsobia ako vysoké útesy...
A takto vyzerá zvnútra :
Všimnite si hranolovité otvory vo vnútornej strane južnej steny... Slúžili na upevnenie hrád, ktoré zjavne držali drevenú dlážku budovy...
Tak, určite ste už nesmierne zvedaví na jadro hradu, vrátane vnútorného nádvoria a hradného paláca... Ide sa :
Vnútorné nádvorie. Napravo hradný palác, naľavo hradba.
Prosím, najsamprv hradný palác zvonku :
A keď si trocha čupnete, môžete nakuknúť do týchto bývalých skladovacích priestorov a "podchodu" na prízemí :
Pohľad na kaplnku od prízemia hradného paláca :
Nuž, a teraz sa vyškriabeme hore na bývalé poschodie dvojtraktového paláca, postaveného Drugetovcami :
Nádherne sa tu zachovalo viacero okien, dokonca aj jeden výklenok s oknom v perfektnom stave :
A niektoré okná zas v o čomsi... ehem... horšom stave :
;-D
Na poschodí sa nájde viacero menších trhlín a dier v dlážke a stenách, pomocou ktorých môžete nakuknúť do niekdajších skladovacích priestorov na prízemí :
:-)
A teraz už prejdime k hlavnej veži, najstaršej časti celého hradu, organicky začlenenej do budovy hradného paláca :
Všimli ste si niečo čudné v tom menšom okne celkom dole ?
Áno, dodnes tam vyčnieva kus práchnivejúceho dreva, niekdajšia súčasť okenice... :-)
A zase tie otvory po hradách...
Opäť sme von na nádvorí. Toto je jeho západná stena...
...a na jeho ľavej strane je tento vchod :
...vedúci do najmladšejšej, neskorogoticko-renesančnej časti hradu, ktorá je zároveň jeho zadným traktom :
Ajhľa ! Na západnej stene sa...
...popri oknách...
...zachoval aj niekdajší hradný komín ! ;-) Majstri kamenári veru neboli fušeri...
A tu je vidieť rímsu kozuba, priamo pod komínom...
Späť na nádvorie.
Ťažko povedať, či na mieste tohto otvoru bol niekedy aj nejaký prechod medzi vonkajším a vnútorným nádvorím...
...okienko sa tu však nádherne zachovalo :
Ako poslednú budovu na hrade si pozriem solitérne stojace ruiny mladšej obrannej veže, vybudovanej počas krátkeho spravovania Štefana Zápoľského. Leží na východnom okraji vonkajšieho nádvoria, hneď vedľa kaplnky :
Nuž, a tu sa náš dnešný výlet pomaly začína chýliť ku koncu... Vydáme sa naspäť k Dolnej bráne, kde sa ešte naposledy zadívame na Brekovský hrad (presnejšie, na jeho neskorogotický zadný trakt a Hlavnú bránu) :
Tak, pekne mu zamávajte, nech na nás v dobrom spomína ! ;-)
A už onedlho sa pozrieme aj na jeho neďalekého bračeka - Jasenov. :-)
----
Fotografie : (C) Peter Molnár - august 2006
Použitá (a odporúčaná) literatúra :
Vallašek A., Slivka M.; Hrady a hrádky na východnom Slovensku; Východoslovenské vydavateľstvo 1990
Slámka M. a kol.; Kamenní strážcovia II.; Vydavateľstvo Slovenský skauting Bratislava 2006
Fedič V. a kol.; Dejiny Humenného; Mestský úrad v Humennom 2002
Plaček M., Bóna M.; Encyklopédia slovenských hradov; Nakladatelství Libri Praha a Vydavateľstvo Slovart 2007
Autori obrázkov :
Pôdorys hradu Brekov - z kníh Dejiny Humenného a Hrady a hrádky na východnom Slovensku, upravil Peter Molnár (2008)
Počítačová kreslená rekonštrukcia hradu Brekov - (C) Peter Zdravecký 2006
Pohľadnica hradu Brekov zo začiatku 20. storočia - z knihy Kamenní strážcovia II.
Maľba hradu Brekov - autor : Thomas Ender
Použitá mapa : Turistická mapa č. 116 - Slánske vrchy / Veľká Domaša; 1. vydanie; VKÚ Harmanec 1996
Odporúčané webstránky :
http://www.hrady.sk/brekov.php - hrad Brekov v databáze hradov.sk
http://www.zamky.sk/hrady-a-zamky/brekov-hrad - hrad Brekov v databáze zamkov.sk
http://www.brekov.sk/ - oficiálna stránka obce, hradu a ich blízkeho okolia (+ množstvo zaujímavostí)
EDIT (júl 2009) :
http://www.brekov.sk/brekov_13.htm - oficiálna stránka občianskeho združenia Združenie na záchranu Brekovského hradu, pracujúceho na reštaurácii Brekovského hradu (ak chcete, pridajte aj vy pomocnú ruku !)
EDIT (júl 2013) :
https://www.facebook.com/pages/Brekovsk%C3%BD-hrad-The-Brekov-castle/370135839988 - oficiálna skupina Brekovského hradu na Facebooku
http://www.facebook.com/#!/group.php?gid=105712659460263 - skupina na Facebooku pre všetkých milovníkov zemplínskych hradov, hrádkov a fortifikačných pamiatok (členstvo je voľné a môžete tu zdieľať vaše fotografie a postrehy z hradov, ako aj rôzne relevantné odkazy k aktuálnemu dianiu na nich)
