POLOHA A TURISTICKÉ INFO
Sedliská ležia v údolí pravého prítoku strednej Ondavy, v nadmorskej výške okolo 160 m. Súčasná obec vznikla spojením dvoch dedín - Sedlísk a menšej osady Podčičva, ktorá bola pôvodným podhradím hadu Čičva. Obe dediny patrili pôvodne k panstvu hradu a samotný hrad patril do väčšieho miestneho panstva, ktorého centrom bola vzdialenejšia dedina Čičava. Zrúcaniny hradu Čičva sa doteraz týčia na nevysokom vrchu nad Podčičvou, ktorá je dnes miestnou časťou Sedlísk... Hrad je známy aj pod menej rozšíreným alternatívnym názvom Čičava, no používanejší a historicky správnejší je kratší tvar Čičva.
Do obce Sedliská sa dopravíte akoukoľvek pravidelnou autobusovou linkou medzi Humenným a Vranovom. Na hrad sa dostanete po niekoľkých krátkych minútach. Vedú naň dve cesty : Prvá je strmšia a vedie cez les, obchádzajúc skalný útes hradného vrchu (ktorý sa týči ponad hlavnú cestu do obce). Druhá je podstatne jednoduchšia - stačí dôjsť na koniec podčičvianskej jednoulicovky, prejsť pár metrov po lesnej ceste, zabočiť vpravo pri odpočívadle a ďalej už len sledovať zelenú značku, ktorá pokračuje na hrad. Je to vzdialené vyslovene na skok, ako nám prezrádza aj turistická mapa :
Hrad Čičva nájdete aj na Google Maps.
HISTÓRIA
Hrad Čič(a)va bol pomenovaný podľa názvu najvýznamnejšej dediny panstva. Prvá písomná správa o hrade je z roku 1316. Spravoval ho vtedy kastelán Mikuláš Pereš (Peres) z poverenia šľachticov z Rozhanoviec (Rozgonyiovcov / Rozgoňiovcov). Hrad jestvoval už pred rokom 1316 a patril spomínaným šľachticom, vlastníkom panstva Čičava. V roku 1270 daroval kráľ Štefan V. magistrovi Reynoldovi (Rainoldovi), zakladateľovi rozhanovského rodu, rozsiahle majetky v Abovskej, Sabolčskej, Zemplínskej župe a zem Čičavu, ktoré predtým patrili kniežaťu Rastislavovi. Černigovské knieža Rastislav našlo na úteku pred Tatármi (Mongolmi) útočisko na uhorskom kráľovskom dvore, kde sa oženilo s dcérou Bela IV.. Hrad bol vystavaný v rokoch 1309 - 1316 a jeho staviteľmi boli Reynoldovi potomkovia, pravdepodobne Ladislav alebo magister Peter.
V listine kráľa Štefana V. z roku 1270 sa neuvádza, že by súčasťou darovaného panstva bol aj tamojší hrad. Avšak v listinách kráľa Žigmunda z rokov 1410 a 1414, ktorými potvrdil šľachticom z Rozhanoviec vlastníctvo majetkov panstva Čičava, ako aj donačnú listinu z roku 1270, je napísané, že k panstvu patrí aj hrad Čičva, ktorý dali postaviť ich predkovia. Zo spomínaných údajov z rokov 1316 a 1410, resp. 1414 vyplýva, že hrad museli budúci páni z Rozhanoviec postaviť niekedy v rokoch 1270 - 1316 ako svoje sídlo.
Iniciatíva pre založenie strážneho hradu v danej lokalite pochádzala zjavne od uhorských kráľov. Jeho hlavnou funkciou mala byť ochrana krajinskej cesty a priľahlého pohraničia na prelome 13. a 14. storočia. Hrad mal dôležité postavenie na križovatke diaľkových ciest spájajúcich Vranov a Humenné a na ceste vedúcej zo Sárospataku cez Stropkov na sever do Poľska. Zároveň plnil svoju rolu strediska rozsiahleho miestneho panstva.
V 16. storočí sa na hrade často konali stoličné zhromaždenia. Bol tu tiež uložený archív Zemplínskej stolice. V roku 1527 sa Čičva stala majetkom Štefana Drugeta z Humenného. V tom istom roku hrad dobyl a podpálil Ján Zápoľský. Pri požiari zhorel i archív Zemplínskej stolice. Hrad však znovu opravili a zrenovovali. V roku 1684 ho neúspešne proti vojskám Imricha Tókólyho bránil Žigmund Druget, jeden z posledných príslušníkov humenského rodu. Hrad sa vtedy dostal do rúk povstalcov. Situácia sa zopakovala v roku 1704, kedy sa ho zmocnili vojská Františka Rákociho II. Poškodené časti boli znovu opravené a hrad sa nanovo plne zabezpečil. V rukách rákociovských povstalcov bol až do roku 1711. Vtedy ho brigádny veliteľ Rákociho vojska, gróf František Barkóci, vydal bez boja cisárskym vojskám a sám sa k nim pridal. Veliteľ cisárskych vojsk - generál Laucken - dal hrad zbúrať, pretože už nemal vojensko-strategický význam. To bol jeho definitívny koniec.
POPIS HRADU, JEHO VÝVOJA A STAVEBNÝCH ÚPRAV
V ranej fáze svojej výstavby mal hrad nepravidelné nádvorie s obdlžníkovým pôdorysom, ktoré bolo chránené obvodovým opevnením. Na najľahšie prístupnej severozápadnej strane stála okrúhla veža s ostrím, ktorá chránila prístupovú cestu a bránu na západnej strane. Oproti bráne sa v interiéri pri obvodovom opevnení nachádzal obytný trakt pozostávajúci z trojpriestorového obytného paláca. Okrem kamenných tu museli byť umiestnené aj zrubové objekty obytného, no predovšetkým hospodárského charakteru.
Koncom 14. storočia vybudovali na miernejšom severozápadnom prístupovom svahu väčšie predhradie, ktorého obranné múry vytvárali priame línie. Nové predhradie pravdepodobne rozšírili smerom ku strmšiemu juhozápadnému svahu od miest, kde sa obvodový múr nového predhradia po dvojitom pravouhlom zalomení priblížil k pôvodnej vstupnej bráne. Zrejme až v tom čase vybudovali priekopu, ktorá chránila nové predhradie zo severozápadnej a juhozápadnej strany. Je viac než isté, že pri takej rozsiahlej stavebnej činnosti bol modernizovaný a dostavaný i horný hrad.
Na prelome 15. a 16. storočia bol v súvislosti s vývinom bojovej techniky a masovým rozvojom palných zbraní modernizovaný obranný systém hradu. Na východnej strane horného hradu bola nad cestami vedúcimi popod hrad vybudovaná veľká delová bašta talianskeho typu a v predhradí menšia okrúhla bašta. Je zaujímavé, že pri deľbe majetkov v roku 1493 sa v písomných prameňoch spomína iba veža („turris parte septemrionali“) a predhradie. Neskoršia stavebná činnosť a opravy sa už týkali len obytných alebo poškodených častí hradu. Je viac než isté, že pri takej rozsiahlej stavebnej činnosti bol modernizovaný a dostavaný i horný hrad. Detailné určenie týchto prác však nie je možné bez hĺbkového výskumu.
No O.K., ideme na hrad... :-) Takže, došli sme na koniec Podčičvy, odbočili vpravo, prešli pár metrov po ceste a naďabili na odpočívadlo pod hradom :
Nestojí tu ktovieako dlho, postavili ho asi len pred tromi rokmi...
Ľaľa ho, papľuha ! :-) Pekný to beatle...
Stačí prejsť cca 100 - 200 metrov po odbočke lesnej cesty (bývalej prístupovej cesty na hrad)...
...a už sa ocitáme pod skalami hradného brala :
Ktože v tej džure býva, no ? :-) Nemáme čas po ňom pátrať (aj tak je to len puklina), takže šľapeme ďalej, aby sme už stáli pri hradnom paláci... Pohľad nám ešte skríži spola rozsypaná strieška, ktorá zjavne slúžila ako prístrešok na tejto nižšie položenej vyhliadke :
A sme tu ! Stena východno-juhovýchodného krídla hradného paláca, najzachovalejšej budovy na hrade. Trochu viac napravo je stena východnej bašty, ktorú si podrobnejšie prezrieme trocha neskôr...
Prosím, prezrite si zrúcaniny tohto krídla z hradného nádvoria :
Kuk ! :-) Najsamprv sa poflákame po zachovaných častiach prízemia, potom príde na rad aj poschodie :
Vstupná hala prízemia... Tomu sa hovorí vestibul... :-P
Prejdime do úseku, kde bola kedysi pravdepodobne kuchyňa a iné hospodárske miestnosti :
Okrem nich je tu aj impozantná a pekne rozsiahla hradná pivnica a skladište :
A teraz mrk po obytných častiach... Tuhľa sa vchádza do "obývačky" na prízemí :
A že je veru dobre vybavená ! Otvor na odvod dymu zo zaniknutej piecky :
A nevyhnutné miesto, kde doslova aj kráľ chodí pešo :
Šokujúco dobre zachované vécko, že ? Vyzerá, že by v pohode dokázalo fungovať ešte aj dnes... ;-)))
Ak podídeme bližšie k rímse, všimneme si hranoloovitý útvar, ktorý mohol byť pokojne aj komínom - pravda, ak na tomto konci miestnosti vôbec jestvoval kozub...
Z tejto miestnosti sa však dá v pohode nakuknúť aj do inak neprístupných vnútorných priestorov východnej bašty :
Ak je ten výklenok napravo niekdajším kozubom, tak je záhada s komínom vyriešená. Ale je ťažké zistiť, či tam nejaký naozaj bol - chcelo by to viac pohľadov z rôznych miest v budove...
Hm, tam hore veru nevylezieme... Neviem ako vy, ale ja so sebou mačky a horolezecké rukavice nemám. :-) Tak nič, aspoň poobdivujme z prízemia strop paláca, tvorený precíznou valenou klenbou z kameňa :
Ten strop je už prakticky na poschodí, kde sa teraz pekne vyštveráme - ale z vonkajšej strany budovy, aby sme sa nedolámali :
Ako vidíte, obytná sála na poschodí je rozvrhnutá podobne, ako tá na prízemí. Až na pár detailov. Niektoré z nich však vytvoril len zub času, napr. trhliny v podlahe :
Nie najhorší výhľad... Ale uvidíte aj lepšie... ;-)
Okraj valenej klenby stropu je ukážkovo zarastený :
Teraz vyjdeme von a s veľkou opatrnosťou sa vyštveráme na úzky výklenok na samom okraji tohto krídla. Je to jediné miesto, kde sa dá nahliadnuť na najvyššie poschodie budovy bez väčších problémov... V podstate to už ani nie je poschodie patriace k obytnej časti. Patrí v skutočnosti k priestorom východnej bašty :
Čo je vidieť aj na tejto kľúčovej strielni, asi najkrajšie zachovanej na celom hrade.
Vysoké múry nerobia problém ani útlym drevinám :
Priestranné miestečko, namôjveru :
Vrátime sa naspäť dolu na prízemie, odkiaľ sa nám naskytne aj takýto pohľad na zvyšné ruiny paláca :
Práve tie si teraz bližšie prezrieme :
Celá táto časť hradného paláca je v podstate len pokračovaním jeho poschodia, ktoré sme si pred chvíľou ukázali. Zatiaľ čo prízemie ostalo zachované dodnes, táto časť poschodia prišla o celé zastrešenie a zároveň aj spojenie s uzavretou časťou poschodia po rozpade úseku, ktorý spojoval obidve časti.
V ďalšej miestnostke tejto izolovanej časti sú ešte badateľné zvyšky ozdobných koruniek murív, ktoré možno slúžili aj ako provizórne cimburie v čase ohrozenia... Vytvorené boli až v ére renesančných prestávb hradu v 16. storočí :
Stále viditeľné sú aj typické otvory po niekdajších drevených trámoch :
Tieto asi podopierali drevenú strechu miestnosti...
Malé, vyššie položené okienko na ľavej strane steny si dodnes zachovalo svoj pôvodný drevený rám :
Z jeho väčšieho príbuzného sú parádne výhľady smerom na východ, juh a čiastočne aj sever :
Hlavná cesta 2. triedy medzi Humenným a Vranovom pretína aj miestny úsek Ondavy, tečúci pod hradom. Na jej brehoch obvykle stanujú rôzni turisti prechádzajúci blízkym okolím.
Nuž, palác poznáme celý, ale východná bašta na nás už z viacerých fotiek neodbytne zakričala : "A čo ja ?!" :-) Neboj starká, už ideme :
Tak to je ona. Chýrna východná bašta, postavená v renesančnom slohu podľa talianskych vzorov :
Na dobu jej výstavby upozorňujú aj ozdobné kamenné prstence, ktoré vyznačujú miesto stretu podlaží :
Spomínate si na Jasenovský hrad z predchádzajúceho článku ? Na ňom sme mali možnosť vidieť takmer identický typ bašty, s rovnakým druhom precíznej kamenárskej výzdoby.
A teraz pokračujme v našej okružnej túre po vonkajšom obvode hradu...
Konkrétne, jeho východnej a severovýchodnej strany :
Prekročíme tento padnutý, či zoťatý strom...
...a dorazíme k úpätiu krásne vypracovanej severnej bašty :
No povedzte... Nepripomína vám jej tvar kamennú verziu vysokej lodnej provy ? Zemplínsky Titanic, hehe... ;-))
Jedna z mála strielní, ktoré sa na nej zachovali :
Wouha... Fakt epický záber... :-P
A tieto sú ešte majestátnejšie - takto vyzerá severná strana horného hradu :
Jedna kuriozitka : Na vrchole severnej bašty sa nachádza zvláštna kamenná ozdoba. Nevyfotil som ju, ale môžete ju vidieť a bližšie si o nej niečo prečítať na tejto stránke.
Skaly pokrýva mach, brečtan a iné byliny - všetky s najrôznejšími odtieňmi zelenej...
Táto z profilu nenápadne vyzerajúca časť horného hradu je v skutočnosti...
...niekdajšia hlavná veža celého hradu, pravdepodobne prvá postavená stavba celej pevnosti. Pôvodne bola okrúhleho tvaru, v podstate taký menší donjon. S rastúcou výstavbou hradu však bola vkomponovaná do obytných krídiel hradu. Jej vonkajšie steny boli dostavané, aby mohla plniť rolu veže aj bašty zároveň. Na rozdiel od severnej bašty nebola jej "prova" mierne zaoblená, ale práve naopak - malá tvar trojuholníkového britu, ostrého ako nôž :
Škoda len, že sa základňa tejto ostrej hrany pomaly drobí a rozpadáva... :-(
Momentálne vyzerajú jej základy, ako by si z nich niekto odhryzol fakt úctyhodný kusisko :
A v nie tak dávnej minulosti sa tu ktosi snažil fušovať aj do opráv... Ľudia, na hradné múry je železobetón málo platný... :-/
Toto už nie sú steny veže, ale západného krídla hradného paláca a jeho ďalších obytných častí... Hneď si ho ukážeme z niekoľkých lepších uhlov...
...medzitým si všimnete jednu z mála zrúcanín obvodových hradieb Čičvy :
Nuž, takto vyzerá celá západná stena horného hradu z väčšej vzdialenosti :
Napravo veža, naľavo západné krídlo obytných budov hradu...
A tu sme už späť hore, priamo pod stenou západného krídla :
Múry stoja priamo na okraji hladkých skál hradného brala, takže tu bolo nutné vybudovať malý mostík pre návštevníkov :
Zábradlie sa mu už spolovice rozsypalo, mno... :-P
Pri päte západného krídla si môžete všimnúť aj tento záhadný otvor (asi vetracie okienko). Je to jediné miesto, kde môžete nahliadnuť do zasypaných pivničných priestorov pod touto časťou hradu :
No, vidno odtiaľ znova južné krídlo hradného paláca :
Sme opäť hore na nádvorí. A popozeráme si ešte zvyšné krídla a trakty hradných budov :
Na tejto strane múra sa ešte zachoval komín - celkom ako na Brekove. :-)
Ak sa otočíme viac napravo, smerom k stredu nádvoria, naskytne sa nám pohľad na severovýchodno-severné trakty :
Vidíte vchodový oblúk akejsi miestnosti v ľavej časti fotky ? No, tam máme teraz namierené :
Toto je jediná zachovalá miestnosť celého severného krídla... Je relatívne malá, približne kruhovitého tvaru, s dobre zachovanou vnútornou omietkou. Nemám však ani poňatia, na čo mohla slúžiť... Pracovňa ? Kaplnka ? Alebo dokonca samotný archív Zemplínskej stolice, ktorý tu bol presťahovaný v 16. storočí ? Nemám ani šajnu...
Každopádne... je tu pekný výklenok s oknom... s nemenej peknými výhľadmi :
A hneď po našej ľavici sa vo výklenku okna nachádza jeden menší výklenok :
Na lampu ? Alebo niečo iné ? Hm...
Omietku možno obnovovali počas nejakých pokusov o reštauračné práce v nedávnej minulosti... Tak či onak, vyzerá solídne (až na pár trhlín)...
To južné krídlo vidno snáď odvšadiaľ :
;-P :-)
Jediným ďalším zaujímavým miestom v severnom krídle je tento veľký otvor po bývalom okne, s dobrým výhľadom na opevnenia vonakjšieho predhradia :
A práve tam sa teraz vyberieme... Predhradie bolo vybudované relatívne skoro, ešte koncom 14. storočia. Po jeho dostavbe však už neprechádzalo väčšími úpravami - tie odvtedy zažíval takmer výlučne horný hrad...
Múry pri prístupovej ceste na hrad...
Jedna z mála mladších stavieb v podĺhovastom predhradí je táto obranná vežička :
Vinú sa popri nej ďalšie obvodové hradby, pomaly nahlodávané neúprosnými silami erózie :
Vežička si ďalej pokojne stojí...
...a na druhom konci predhradia veľká bašta tróni...
To je ona :
Postavená na veľkej osamelej skale, za ktorou sa nachádza už len hustý les...
Všimnite si "svietiacu" kľúčovú strieľňou nad bráničkou, ktorou sme sem zišli :
Na tvrdých skalách tá Čičva stojí... Veru veru...
Tak, a to je nadnes všetko, priatelia. :-) Dovidenia niekedy na Čičve...
Podčičva a Sedliská z hradu...
----
Fotografie : (C) Peter Molnár - august 2008
Použitá (a odporúčaná) literatúra :
Vallašek A., Slivka M.; Hrady a hrádky na východnom Slovensku; Východoslovenské vydavateľstvo 1990
Slámka M. a kol.; Kamenní strážcovia II.; Vydavateľstvo Slovenský skauting Bratislava 2006
Plaček M., Bóna M.; Encyklopédia slovenských hradov; Nakladatelství Libri Praha a Vydavateľstvo Slovart 2007
Autori obrázkov :
Pôdorys hradu Čičva - z knihy Hrady a hrádky na východnom Slovensku, upravil Peter Molnár (2008)
Rytina hradu Čičva z roku 1686 - autor : Justus van den Nypoort
Maľby hradu Čičva - autor : Thomas Ender
Použitá mapa : Turistická mapa č. 116 - Slánske vrchy / Veľká Domaša; 1. vydanie; VKÚ Harmanec 1996
Odporúčané webstránky :
http://www.hrady.sk/cicava.php - hrad Čičva v databáze hradov.sk
http://www.zamky.sk/hrady-a-zamky/cicava-hrad - hrad Čičva v databáze zamkov.sk
http://www.brekov.sk/brekov_12d.htm - množstvo ďalších zaujímavostí o Čičve, širšom okolí a súvise s ostatnými hradmi Horného Zemplína
http://www.cicva.sk/ - oficiálna stránka turistického mikroregiónu obcí v blízkosti hradu Čičva
EDIT (október 2014) :
https://www.facebook.com/pages/Hrad-%C4%8Ci%C4%8Dva-obnova-kult%C3%BArnej-pamiatky/183829341679877?sk=timeline - oficiálna skupina hradu Čičva na Facebooku
