POLOHA A TURISTICKÉ INFO
Dnešné mestečko Kráľovský Chlmec leží na úpätí jedného z viacerých osamotene stojacich masívov v juhovýchodnej časti Východoslovenskej nížiny, v nadmorskej výške okolo 114 m. Zvyšky hrádku sa nachádzajú na svahu kopca Malý vrch (poloha Kráľovský vŕšok) na južnom okraji mesta. Hneď vedľa zachovanej zrúcaniny stojí mestský amfiteáter a stará chalupa s historizujúcou krčmičkou „Pivnica Perényiovcov".
K hrádku nájdete cestu ľahko. Smerom na centrum mesta je jednou z mnohých menších uličiek odbočujúcich smerom k svahom aj Ulica Zuzany Lorántffyovej (áno, tej, čo sme ju spomínali aj pri návšteve Sárospataku). Na jej opačný koniec sa napája kľukatá Podhradská ulica. Asi už nemusím viac hovoriť, že ? :-) Ak by ste si aj tak nevedeli rady, spýtajte sa niekoho na Csonkavár alebo amfík a oni vás tam už nejak nasmerujú. Alebo ak chcete, pozrite si nasledujúci link...
Hrádok Csonkavár nájdete aj na Google Maps.
HISTÓRIA
Prvé písomné správy o Kráľovskom Chlmci nájdeme v listine kráľa Ondreja II. z roku 1214. Kráľ v nej potvrdil leleskému prepoštovi vlastníctvo majetkov, ktoré vznikajúcemu prepošstvu daroval vacovský biskup Boleslav (1188-1211). Jednou z darovaných dedín s územnými majetkami k nej patriacimi bol aj Chlmec. Zaujímavý je fakt, že už vtedy mal status trhového miesta („cum libero foro... predium Helmech"). Na prelome 13. a 14. storočia mal v Chlmci kúriu šľachtic Dionýz. Jemu a jeho príbuzným dal Karol Róbert v roku 1323 skonfiškovať chlmecké majetky a udelil ich šľachticovi Mikčovi. Chlmec bol vo vlastníctve Mikča a jeho dedičov aj začiatkom druhej polovice 14. storočia. Dedina opäť menila vlastníka v roku 1403, kedy ju Žigmund Luxemburský daroval šľachticovi Matúšovi z Pavloviec. Kráľovský Chlmec sa ako mestečko („oppidum Helmech") prvýkrát uvádza v písomnom zázname z roku 1461. Vlastníkmi Chlmca boli ku koncu 16. storočia najmä šľachtici z Bátora a v prvej polovici 17. storočia Ňáriovci (Nyáriovci).
Niektoré hypotézy pripisujú vznik hrádku na svahu nad Chlmcom práve Matúšovi z Pavloviec, resp. rodu Páloczyovcov vo všeobecnosti. O genéze hrádku je isté len to, že vznikol veľmi neskoro, najskôr až niekedy v druhej polovici 15. storočia. Väčšina existujúcich dôkazov však naznačuje, že pravdepodobnejšie obdobie vzniku je prelom 15. a 16. storočia alebo začiatok 16. storočia. Podľa dochovaného záznamu v župnej monografii ho vlastnil Peter z Perína (Perényi), vtedajší majiteľ Trebišovského hradu a mnohých ďalších majetkov v Zemplínskej župe (tiež budúci vlastník Sárospataku). Ak bol obytný komplex nad Chlmcom hradom, tak k jeho hradnému panstvu patrili v neskorom 15. a ranom 16. storočí mestečko Chlmec a dediny Malý Horeš, Semjén a Ricse. V druhej polovici 16. storočia začlenili Perényivcovi mestečko Chlmec a jeho hradné panstvo do hradného panstva Sárospatak. Posledný záznam o existencii hrádku je z roku 1548, kedy kráľ Ferdinand I. Habsburský vydal príkaz na jeho zbúranie (pravdepodobne kvôli nezhodám, ktoré mal v tom čase s Perényiovcami). Príkaz bol zjavne úspešne splnený, lebo od druhej polovice 16. storočia sa o hrádku neobjavila už žiadna zmienka...
POPIS HRADU, JEHO VÝVOJA A STAVEBNÝCH ÚPRAV
Dilema okolo „hrádku" v Chlmci spočíva najmä v otázke, či bol vôbec skutočnou opevnenou stavbou. V okolitom teréne nevidno žiadne stopy po výraznejšej fortifikácii. Málopočetné písomné záznamy a väčšina hmotných nálezov väčšmi nahrávajú teórii, že išlo skôr o neskorostredovekú kamennú obytnú stavbu, teda akési šľachtické sídlo kaštieľovitého typu, resp. pripomínajúce ranú formu kaštieľa. Zachovaný objekt bol kedysi dvojpodlažný, pričom na prvom poschodí sú v severovýchodnej stene zachované dve okienka s polkruhovým zaklenutím. V juhovýchodnej stene sa zachovali zvyšky valenej klenby z lomového kameňa, ktoré boli zapustené zrejme až dodatočne. Nárožia stavby sú vybudované z veľkých tesaných tufitových kvádrov s rozmermi 35-40 x 60-70 x 40 cm.
Aj keď s pravdepodobným hrádkom nasledujúci fakt asi nesúvisí, uvádzam ho len tak pre zaujímavosť : V inventári mesta z prvej polovice 17. storočia sa spomína istý panský majer (udvarház) s obytnou poschodovou kúriou vybavenou kachľovými pecami so zelenou glazúrou, s domami pre služobníctvo, sýpkou, vínnou pivnicou a kaplnkou.
Už tradične - pôdorys hradu... teda pardón, hrádku :
;-)
A voilá, oná tajomná zrúcaninka obytnej budovy hrádku-nehrádku :
Ten plot prechádzajúci tesne popri nej vymedzuje okraj mestského amfíku... :-)
Veľa toho z tejto kedysi väčšej a trošku vyššej budovy už nestojí, no stále sa tu dá toho obdivovať viac ako minule v Kazimíri... ;-)
Okná sa zachovali priam perfektne - všimnite si sotva narušené oblúky valenej klenby...
Bez obáv, dá sa tam pohodlne vyliezť. Ale opatrne, aby ste nedokatovali seba aj 500 rokov staré murivo... :-P :-)
Z okna nie sú bohvieako epické výhľady, no môžete si aspoň dôkladne poobzerať jeho murivo.
Vidíte. Epické ? Neveľmi... Ale stále celkom súca panorámka, však ? ;-)
Posledných pár rokov sa priestranstvo pred ruinou a amfíkom teší aj tomuto novučičkému malému parkovisku. Popravde, využívajú ho najmä štamgasti navštevujúci Perényiovskú krčmičku hneď vedľa ruiny... :-))
Zadná stena tejto miestnosti sa nepochlapila natoľko ako tá predná - len sa na ňu pozrite, ts, ts...
OK, je načase dať si aj nejaké výpravnejšie zábery z profilu... *pustí epickú hudbu* ;-)))
"...tramtaráááá, da-da-da-dam-da-d..." M-hmhmhm... No dobre, to by už aj stačilo. :-)
Človek by mal dojem, že naňho tá zrúcaninka čumí dvoma prekvapenými očami...
...a zíve bývalým pivničným okienkom s ďalším pekne zachovaným exemplárom valenej klenby... :-)
"Už idete ? Pááá !"
Maj sa, Csonki... ;-)
----
Fotografie : (C) Peter Molnár - október 2006
Použitá (a odporúčaná) literatúra :
Vallašek A., Slivka M.; Hrady a hrádky na východnom Slovensku; Východoslovenské vydavateľstvo 1990
Plaček M., Bóna M.; Encyklopédia slovenských hradov; Nakladatelství Libri Praha a Vydavateľstvo Slovart 2007
Autori obrázkov :
Pôdorys hrádku Csonkavár - z knihy Hrady a hrádky na východnom Slovensku, upravil Peter Molnár (2009)
Použitá mapa : Turistická mapa č. 148 - Zemplínske vrchy / Latorická rovina; 1. vydanie; VKÚ Harmanec 1998
Odporúčané webstránky :
http://www.hrady.sk/kralovsky-chlmec.php - Hrádok Csonkavár v databáze hradov.sk
http://www.zamky.sk/?q=node/3&mon=81125&det=3 - Hrádok Csonkavár v databáze zamkov.sk
http://www.kralovskychlmec.sk/ - oficiálna stránka mesta Kráľovský Chlmec
Malý tip :
Ak máte radi vínnu turistiku, môžete zájsť aj do neďalekého Malého a Veľkého Horeša. V Malom Horeši sa nachádza ojedinelý súbor vínnych pivníc rôzneho veku (niektoré párstoročné, iné úplne nové) a Horeš samotný sa považuje za jedno z centier tradičného vinárstva na Medzibodroží (chýr susedného tokajského regiónu síce nemá, ale víno tu nie je o nič horšie)...
