POLOHA A TURISTICKÉ INFO
Obec Jasenov leží na úpätí Humenských vrchov, v nadmorskej výške okolo 155 m. Nachádza sa v bezprostrednej blízkosti južného okraja mesta Humenné (sídlisko pod Sokolejom). Východne od Jasenova sa na vrchu v horskom prostredí nachádza zrúcanina rovnomenného hradu Jasenov, ktorého názov vznikol prevzatím názvu dediny, v chotári ktorej ho postavili...
Do Jasenova sa z Humenného bez problémov dopravíte peši, bicyklom, na aute alebo autobusom MHD. Na hradný vrch vedie viacero značených chodníkov a lesná cesta. Ak chcete prekonať strmejší a o čosi náročnejší výstup po hrebeni kopca, vydajte sa po modro značenom turistickom chodníku. Celý výstup prebieha v lese. Ľahšou alternatívou je obísť kopec po miestnej lesnej ceste, sprvu dláždenej štrkom, ktorá postupne prechádza do dvoch tesne pri sebe ležiacich lesných chodníkov. Pri dosiahnutí temena kopca stačí odbočiť vľavo a po pár metroch dorazíte na Jasenov z tejto opačnej strany. Cesta na hrad po oboch chodníkoch trvá asi polhodinu až trištvrte hodiny. V prípade neistoty sa opýtajte miestnych. V obci je viacero obchodov a pohostinstiev, kde sa môžete v pokoji zložiť a zaobstarať zásoby. Hrad Jasenov nájdete aj na Google Maps.
Zhrňme si vyše trištvrtehodinovú cestu lesmi hradného vrchu do niekoľkých záberov :
Cestou na hrad vám určite padne do oka aj nejaká miestna kvetena, napr. tieto zvončeky :
Alebo aj táto ružová záležitosť, na ktorej druhové meno si síce spomenúť neviem, ale viem, že jej ľudový názov v okolí Humenného je... ehem... "kurvaruža". :-))) Samozrejme, nemyslel som to ako vulgarizmus, ten názov je fakt ustálený medzi miestnymi. :-)
No, pomaly nás vítajú prvé viditeľné časti Jasenova - menovite, masívna juhozápadná bašta, jedna z najvýraznejších stavieb hradu, strážiaca niekdajšiu prístupovú cestu :
Prejdeme sa popri celej západnej strane vonkajších hradieb...
...a popri tejto menšej vežovitej bašte okrúhlastého tvaru dôjdeme na neveľké priestranstvo pred vstupnou bránou hradu :
Ako vidíte, z okraja plošinky je perfektný výhľad na panorámu Humenného...
Tak, pokojne si sadnite na niekdajší obranný múrik na okraji plošinky, kde rastú tieto drobné skalničky. Potrebujete si trocha oddýchnuť, než vám poukazujem hrad. Zatiaľ vám rozpoviem niečo o jeho dejinách a stavebnom vývoji...
HISTÓRIA
Koncom 13. a začiatkom 14. storočia patril Jasenov šľachticovi Petrovi, synovi Petra Pečeňa (Peteňa, Peténya) z Bačkova. Keďže sa pokúsil zabiť kráľa Karola Róberta (ktorého spojencom bol počas bojov so šľachtickým rodom Abovcov), kráľ dal jeho rozsiahle majetky v Zemplínskej stolici skonfiškovať v roku 1317. Krátko nato boli darované vernému Filipovi I. Drugetovi, hlave francúzsko-neapolského šľachtického rodu zo Salerma. Drugetovci prišli do Uhorska spolu s Karolom ako jeho spoľahliví politickí partneri. Spomínaná darovacia listina je prvý doklad, ktorý menovite uvádza dedinu Jasenov. Drugetovcom patrila nepretržite ako majetková súčasť panstva hradov Brekov a Jasenov (od prelomu 14. a 15. storočia známeho ako humenské panstvo) ešte aj v 17. storočí, kedy už rod vymieral po meči.
Prvé písomné správy o samotnom hrade sú zo začiatku dvadsiatych rokov 14. storočia. V roku 1322 taverník Filip Druget poveril kastelána hradu Jasenov, aby vyšetril vlastnícke záležitosti mýta v Sečovciach. Ten istý Filip Druget (už ako palatín) poveril v roku 1325 Jágerskú kapitulu, aby ohraničila územné majetky pre Petra, syna Jána, kastelána hradu Jasenov, patriaceho Drugetovcom. Ďalšie majetky boli kastelánovi Petrovi udelené Karolom Róbertom v roku 1327. Z uvedených správ je zrejmé, že hrad Jasenov jestvoval už pred rokom 1320.
Začiatky výstavby hradu sú dosť nejasné. Filip Druget vlastnil okolité územné majetky od roku 1317, predtým patrili magistrovi Petrovi Pečeňovi z Bačkova. Hrad teda museli postaviť z iniciatívy jedného z nich.Isté je, že stál už pred Petrovým povstaním v roku 1316, keďže podľa neskoršieho prameňa z roku 1355 patril hrad Petrovi i napriek tomu, že ho neuvádzali medzi jeho skonfiškovanými majetkami... Jasenov preto dal pravdepodobne postaviť práve on niekedy okolo roku 1300, po tom, čo nadobudol okolité majetky od kráľa Ladislava IV. v roku 1284. Vzhľadom na to, že Filip Druget v roku 1317 nadobudol od kráľa aj iné hrady, napr. Zemplín a Brekov, sotva by považoval za užitočné hneď začať s výstavbou nového hradu v blízkosti Brekova. Zemepisná poloha hradu, postaveného v horách mimo hlavnej trasy krajinskej cesty, totiž vyhovovala funkcii sídelného hradu šľachtického zemepána, ale nie prípadnej funkcii strážneho hradu v službách ochrany priľahlej krajiny a kráľa. Taký účel mal blízky Brekov. Hrad Jasenov preto slúžil počas celej svojej histórie ako pomerne špecializovaný „útočištný hrad“, rodové sídlo určené na prečkanie prípadného vojenského ohrozenia ťaženia prechádzajúceho miestnym krajom.
Jasenovský hrad slúžil svojmu účelu ešte v polovici 16. storočia, o čom svedčia viaceré dobové doklady. Napriek svojej výhodnej polohe, ako aj dobrému opevneniu, však nikdy nemal veľký strategický význam. V roku 1644 ho dobyli a zničili vojská Juraja I. Rákociho.
Jasenovský hrad sa napriek svojej skromnej existencii smutne preslávil v 16. storočí činnosťou peňazokazeckej dielne. Pracovala na priamy podnet Drugetovcov pod vedením skúseného majstra Mikuláša. Na túto činnosť však napokon doplatil iba majster Mikuláš, ktorého verejne popravili v Prešove...
Stopy po ilegálnom „biznise“ majstra Mikuláša sa našli aj v jednej lichobežníkovej miestnosti pri archeologickom výskume, ktorý na hrade dávnejšie uskutočnilo Vihorlatské múzeum v Humennom : Medzi nájdenou úžitkovou keramikou sa vyskytovali aj zlomky sivých, kvalitne vypálených hrubostenných nádob pohárikovitého tvaru s trojuholníkovým ústím a nataveným povrchom stien. Na vnútorných stranách stien sa zachovali zvyšky granuliek striebristého kovu, ktoré chemická analýza identifikovala ako cín, zinok a olovo. Išlo o taviace tégliky na mince, s ktorými sa dá bežne stretnúť pri archeologickom výskume peňazokazeckých dielní z obdobia od 14. až do konca 19. storočia.
Okrem spomínanej úžitkovej keramiky (hrnce, krčahy, poháre, misky, pokrievky) sa miestnym archeológom podarilo počas ôsmich výskumných sezón zhromaždiť materiál predstavujúci stavebnú keramiku - kachle (často identické s nálezmi z Brekova) a stavebné kovania, remeselnícke výrobné nástroje (sekáče), súčasti výstroje (ostrohy) a výzbroje (hroty šípov a guľky), predmety do domácnosti (nože), súčasti odevu (pracky) štítkový prsteň z 12. stor. - 1. polovice 14. storočia, a kostené predmety (hrebeň, ihla, píšťalka-vábnička, šidlá)... Nájdené mince (či už pravé alebo falšované) patria do obdobia od polovice 15. po 1. polovicu 17. storočia.
POPIS HRADU, JEHO STAVEBNÉHO VÝVOJA A ÚPRAV
Na obdobie vzniku poukazuje aj pôdorys najstaršieho jadra hradu, pozostávajúci z obvodového opevnenia s trojuholníkovým pôdorysom a štvorcovou vežou vedľa vstupnej brány. Prístupová cesta viedla popri južnom obrannom múre, pod vežou sa ostro zatáčala doľava a ústila k hradnej bráne, ktorá bola medzi východným lícom veže a obvodovým opevnením. Takto bola dômyselne chránená nielen z hradieb, ale i z veže. Okrem kamenných objektov museli byť v interiéri umiestnené aj drevené obytné a hospodárske objekty. V takejto podobe sa stal hrad aj s príslušným panstvom v rokoch 1317 až 1327 majetkom Drugetovcov, ktorí ho vlastnili až do roku 1644. Noví majitelia hrad postupne rozširovali.
Na prelome 15. a 16. storočia dali na najprístupnejšej juhozápadnej strane postaviť nový obranný prstenec, zosilnený dvoma delovými baštami. Pod staršou štvorcovou vežou postavili mohutnú delovú baštu, ktorej vnútorné steny sa lievikovito zužovali, boli v tesnej blízkosti južného a východného múru staršej veže, cez ktorú viedol dvakrát zabezpečený vstup do staršieho jadra. Východný obranný múr predĺžili až k múru delovej bašty a zrušili pôvodný vstup. Na juhozápadnej strane postavili menšiu kruhovú baštu. Vľavo od nej vystavali v tesnej blízkosti vstupnú bránu. Úsek medzi obidvoma delovými baštami zaistili obranným múrom, ktorý sa na sever od vstupnej brány oblúkovito zatáčal a primkol sa k staršiemu obvodovému opevneniu. Takto vzniklo ďalšie predhradie. Novým múrom zaistili aj pôvodné severovýchodné obvodové opevnenie. Hoci fortifikačný systém bol veľmi dobrý, už v polovici 16. storočia ho zosilnili a zdokonalili. V priestore nového predhradia vybudovali podkovovitú delovú baštu, priamu ochranu nielen prvej vstupnej brány, ale aj dvojito zabezpečeného prechodu cez mohutnú kruhovú baštu a celého priestoru predhradia. Severozápadný priestor pod pôvodným obvodovým opevnením zosilnili dvoma súbežnými obrannými múrmi. K čiastočnému rozšíreniu hradu prispel na východnej strane i ďalší obranný múr od mohutnej delovej bašty, ktorý sa tiahol do dvojtretinovej dĺžky pôvodného obvodového opevnenia.
Začiatkom 17. storočia začali výstavbu moderného hviezdicového opevnenia, ktoré bolo takmer okolo celého obvodu. Dodnes sa zachovali torzá muriva z tejto posledne postavenej, vonkajší obvod hradu obopínajúcej fortifikácie. Najzretelnejšie zachovaným je práve severozápadný bastión, ktorý určite neprehliadnete, ak sa vydáte na Jasenov po strmšom zo značených chodníkov - je ukrytý na kraji lesa, pár desiatok metrov od samotného hradu :
Podobne ako minule pri Brekove, aj tentokrát som chcel použiť skvelé ilustrované rekonštrukcie hradov z knihy Kamenní strážcovia II., ktorých autorom je Peter Gutek. Žiaľ, keďže sa na ne zatiaľ ešte vzťahuje dosť prísny copyright, som nútený riešiť to trochu provizórne : Tu nájdete link na kreslenú rekonštrukciu Jasenova. Obrázok je ukážkou a pochádza priamo zo stránky vydavateľstva Slovenského skautingu. Zväčšíte si ho kliknutím pomocou lupky. Myslím, že vám to dá celkom názornú trojrozmernú predstavu o tom, ako vyzeral Jasenov na vrchole svojej slávy v 17. storočí. :-)
Na podnet grófa Andrášiho bola rozpadávajúca sa ruina začiatkom 20. storočia čiastočne konzervovaná, zastrešili sa viaceré objekty a upravila vstupná časť. Dnes už však po opravách zastrešenia veží niet ani stopy, aj keď snahy o opravu sa viditeľne zachovali na vstupnej bráne.
A od tej (celkom logicky) aj začneme :
Všimnite si až prehnane novo pôsobiace kamenné bloky v obrube brány. Zjavne z čias reštauračných pokusov grófa Andrássyho.
Prvá stavba, ktorú si detailnejšie prezrieme, je obranná vežovitá bašta hlavnej brány...
...ktorú sme zvonka videli takto :
Nuž, toto je ona zvnútra :
Všimnite si strielne.
Ak sa dobre zahľadíte naľavo, uvidíte dve výrazné kamenné podpery, ktoré zjavne držali základy najvyššieho podlažia veže.
Zárubňa tohto okna je jednoduchý murovano-betónový obdĺžník. Ďalší zjavný pokus o nie práve najodbornejšie úpravy v moderných časoch...
Tehly alebo červenkavé skaly ? :-)
Drobné vstupné nádvorie, ktoré je dnes priamo spojené s celým západným predhradím, vyzeralo pred dvoma rokmi takto :
Po menších čistiacich prácach spred roka už pôsobilo o čosi upravenejšie :
A tento kolos rovno pred nami ? Dámy a páni, predstavujem vám podkovovitú baštu - druhú najväčšiu na celom Jasenove. :-) Na jej opačnej strane sa už nachádza jadro tohto relatívne stiesneného, no stále dosť rozsiahleho hradu...
Tá skala v strede fotky... Žeby nejaký zdeformovaný architektonický prvok ? :-/
Obruba približne v strede bašty vyznačuje hranice niekdajších poschodí...
Teraz sme baštu obišli a cez vstupné vráta nahliadli do jej vnútra :
Okrem obyčajne zachovanej renesančnej strielne sa tu nachádza aj táto ďalšia, v priam perfektnom stave :
Asi najlepšie zachovaný okenný otvor na celom hrade...
Prejdeme celé západné predhradie a vstupujeme do časti hradu, kde sa jadro (tvorené vonkajšími hospodárskymi budovami, dvoma hradnými palácmi a centrálnou vežou hradu) stretáva s masívnou juhozápadnou baštou, ktorú sme videli už na začiatku. Toto je teda jej vnútro :
Vnútro, v ktorom si bez rozpakov rastú dve-tri vysokánske buky, zatieniac priestor akémukoľvek podrastu :
Príroda sa teda na zrúcaninách činí aj pozitívne - jasenovskej bašte poskytla novú striešku zadarmo... :-)
Na hornom poschodí bašty badať pozostatky vnútornej ochodze pre obrancov a sériu premyslene umiestnených strielní :
Táto ich kolegynka je síce menšia, ale špehovať sa ňou dá :
:-)
A kam nás zavedú tieto rozprávkové dvierka, há ?
Dole k južnému okraju vonkajších hradieb...
...a starej hradnej pivnici, vytesanej priamo do skalného brala :
Každopádne, neodporúčam vám tam loziť (najmä nie bez svietidla). Strop je nízky, mohli by ste si udrieť hlavu, prípadne naraziť na pokazený vzduch v jej zadnej časti... alebo aj na nejaké divé zviera, ak sa tam nebodaj utiahlo... ;-)) Ak by ste tam aj vliezli, pivnička po pár metroch končí a nájsť tam môžete akurát tak lístie, pár zhnitých driev a nejaké odpadky po tiežturistoch... :-P ;-)
Prezrite si zvyšné hradby južnej strany - napr. tie, ktoré patria k bašte :
A aj tieto na opačnej strane (vpravo), kde sú zvyšky juhovýchodnej bašty a vonkajších hospodárskych budov :
Ideme totiž naspäť k jadru hradu...
...prezrieť si väčšie zachovalé časti hradného paláca...
...a majestátne vysokú hranolovitú hlavnú vežu hradu... ;-)
Tak, teraz zanecháme južnú, strednú a západnú časť hradu a na záver si prezrieme severnú a najmenej navštevovanú východnú časť...
Kuk cez zasypané okno-dvere do severného predhradia :
Na čo slúžil a kedy vznikol tento otvor pripomínajúci dvere, umiestnený priamo vo vonkajšom múre, vám fakt neviem uspokojivo povedať :
Bránička pre tajný výpad obrancov na nepriateľa pri hlavnej bráne ? :-/ Alebo ju niekto škodoradostný vysekal omnoho neskôr, už po zániku hradu ? Ťažko povedať...
Takto vyzeralo severné predhradie po minuloročnom kliesnení jeho "džungle" začiatkom júla :
Podarilo sa vyčistiť asi polovicu celého priestoru. Kopa drevnej hmoty vysekaných kríčkov a stromčekov z tohto inak malého priestoru a vstupného nádvoria sa navŕšila na priestranstve pred hradom :
Vcelku úctyhodná...
No O.K., dokončme náš výlet... :-) Zas jedna podivná časť vonakjšej hradby, ktorej funkciu nechápem :
Akási zvláštna rímsa...
Zo severného predhradia môžete zočiť aj vysokánsku zadnú stranu podkovovitej bašty :
Význam nasledujúcej stavby je na rozdiel od "dvierok" a rímsy 100%-ne istý. Táto malá prechodová bránička (spolu s krátkou chodbičkou) sa nachádza v ruinách toho, čo kedysi bolo základmi a prízemím severovýchodnej hradnej bašty :
Jediné miesto na celom hrade, kde máte nad hlavou aspoň aký-taký strop - hoci len kamenný. :-)
Po ľavici ticho oxiduje chumáčmi trávy zarastené opevnenie východného predhradia :
...a budovy hradného paláca tiež...
Z ničoho nič vyjdeme na otvorený okraj východnej hradby :
Prezrieme si ruiny juhovýchodnej bašty...
...a už sa len kocháme celkom peknými vyhliadkami na ostatok zvyšok humenskej časti predhoria Vihorlatských vrchov :
A tu dnes končí náš výlet po zemplínskych hradoch...
Hybaj domov a tešme sa na najbližšiu túru... :-)
----
Fotografie : (C) Peter Molnár - júl 2006 a 2007
Použitá (a odporúčaná) literatúra :
Vallašek A., Slivka M.; Hrady a hrádky na východnom Slovensku; Východoslovenské vydavateľstvo 1990
Slámka M. a kol.; Kamenní strážcovia II.; Vydavateľstvo Slovenský skauting Bratislava 2006
Fedič V. a kol.; Dejiny Humenného; Mestský úrad v Humennom 2002
Plaček M., Bóna M.; Encyklopédia slovenských hradov; Nakladatelství Libri Praha a Vydavateľstvo Slovart 2007
Autori obrázkov :
Pôdorys hradu Jasenov - z kníh Dejiny Humenného a Hrady a hrádky na východnom Slovensku, upravil Peter Molnár (2008)
Kresba hradu Jasenov zo začiatku 20. storočia - z knihy Kamenní strážcovia II.
Maľba hradu Jasenov - autor : Thomas Ender
Použitá mapa : Turistická mapa č. 126 - Vihorlatské vrchy / Zemplínska Šírava; 2. vydanie; VKÚ Harmanec 1999
Odporúčané webstránky :
http://www.hrady.sk/jasenov.php - hrad Jasenov v databáze hradov.sk
http://www.zamky.sk/hrady-a-zamky/jasenov-hrad - hrad Jasenov v databáze zamkov.sk
EDIT (júl 2013) :
http://zachranahradu.wix.com/jasenov - oficiálna stránka občianskeho združenia Združenie na záchranu Jasenovského hradu, pracujúceho na reštaurácii Jasenovského hradu (ak chcete, pridajte aj vy pomocnú ruku !)
https://www.facebook.com/pages/Zachr%C3%A1%C5%88me-Jasenovsk%C3%BD-Hrad-Save-The-Jasenov-Castle-/169956959725918 - oficiálna skupina Jasenovského hradu na Facebooku
http://www.facebook.com/#!/group.php?gid=105712659460263 - skupina na Facebooku pre všetkých milovníkov zemplínskych hradov, hrádkov a fortifikačných pamiatok (členstvo je voľné a môžete tu zdieľať vaše fotografie a postrehy z hradov, ako aj rôzne relevantné odkazy k aktuálnemu dianiu na nich)
