POLOHA A TURISTICKÉ INFO
Obec Kazimír leží v juhozápadnej časti Východoslovenskej nížiny, neďaleko úpätia Slánskych vrchov, obce a kúpeľov Byšta a mestečka Michaľany. Dedina v dnešnej podobe jestvuje od 50. rokov 20. storočia. Vznikla zlúčením dvoch tesne susediacich obcí, ktoré dnes tvoria jej miestne časti - Veľký Kazimír (cca 151 m n.m.) a Malý Kazimír (cca 137 m n. m.).
Šľachtický hrádok, ktorý kedysi stál nad obcou, sa dodnes týči na miestnom návrší zvanom Hrunok. Na nižšie položenej vyvýšenine priliehajúcej k Hrunku stojí pôvodný stredoveký dedinský kostol (dnes slúžiaci miestnej kalvínskej farnosti).
Ako som už naznačil v perexe, ak budete ísť z Michalian do Byšty, určite budete prechádzať aj cez Kazimír. Upozorňujem, že dedina je podlhovastá a dosť členitá, s množstvom kľukatých vedľajších uličiek. Kopec s hrádkom sa nachádza blízko stredu dediny, ale trochu ďalej od hlavnej cesty. Asi najlepšie urobíte, ak sa budete orientovať podľa polohy starého dedinského kostola, keďže je hneď pri hrádku (kostol uvidíte aj na nasledujúcich fotkách). Na ostatné sa stačí spýtať miestnych, ochotne vás nasmerujú a poradia vám, kde sa oplatí zaparkovať.
Hrádok v Kazimíre nájdete aj na Google Maps.
HISTÓRIA
Prvá písomná zmienka o dedine Kazimír sa nachádza v listine mladšieho kráľa Štefana (Štefana V.) z roku 1270 o darovaní a ohraničení hradného panstva Füzér. Majetok panstva susedil na východnej strane s chotárom dediny Kazimír, patriacej šľachticovi Petrovi. Ten v Kazimíri dlhodobo býval a jeho názov používal aj v svojom prídomku. (používali ho aj jeho potomkovia a dedičia ešte v 17. storočí). Od polovice 14. storočia jestvovali dve kazimírske sídliská, striedavo pomenúvané ako Veľký či Vyšný Kazimír a Malý, resp. Nižný Kazimír. V oboch mali kúrie tamojší zemania. Pri Kazimíre sa v stredoveku nachádzali aj osady či dediny Kuchlin a Roňva, ale tie neskôr zanikli.
POPIS HRADU, JEHO VÝVOJA A STAVEBNÝCH ÚPRAV
O dejinách neveľkého kazimírskeho hrádku sa nezachovali žiadne priame záznamy, iba zrúnaniny samotnej stavby. Jedinou časťou ruín, ktorá dodnes stojí, je stena bývalej hlavnej obytnej stavby. Architektonický vývoj stavby môžeme len hádať. Hrádok jestvoval možno už v druhej polovici 13. storočia, s istotou však môžeme hovoriť o jeho existencii až v období 14. - 15. storočia.
Ideme. :-)
(Slnko mi v ten deň robilo trocha napriek a preto poniektoré fotky vyzerajú ako vyzerajú...)
Pôvodný stredoveký dedinský kostol, miestnym kalvínom slúži prerušovane od 16. storočia. Situovaný na svahu kopca Hrunok, len niekoľko metrov nižšie od lokality bývalého hrádku...
Priehlbenina s vytŕčajúcimi zvyškami muriva. Patrilo buď jednej zo stien obytnej budovy alebo základom obvodových opevnení hrádku. Na viacerých miestach Hrunka sú sporadicky viditeľné aj stopy po zaniknutých obranných valoch a nehlbokých priekopách, ktoré obkolesovali vrchol kopca, na ktorom sa hrádok nachádza(l).
Tak, to je on, kazimírsky hrádok - presnejšie jeho obytná budova. Vravíte, že je to len jedna mizerná osamelá stena ? Pravdu máte, bohužiaľ sa viac nezachovalo... Iróniou osudu je, že posledné zvyšky hrádku s výnimkou steny zanikli už pred vyše 250 - 300 rokmi. Stena však ako na potvoru stojí dodnes a zjavne neoxiduje až tak závratne, ako by ste od nej čakali... :-)
Steny stavieb v hrádku boli patrične hrubé a robustné, ako máte možnosť vidieť. :-)
Detailnejšie zábery na murivo steny.
Kaverny a trhliny pod aj nad niekdajším oknom obytnej budovy.
Ako ste si už určite všimli, stena má aj v dnešných časoch zodpovednú úlohu - nesie na svojom vrchole dlhoročne obývané bocianie hniezdo... ;-)
Teraz sa vzdialime od steny a zídeme trochu nižšie, na okraj vrcholu kopca - hneď uvidíte prečo...
Roztrúsené kamene a skaly na mieste zaniknutej hospodárskej budovy (o čosi nižšie ako vrchol hlavného kopca, o niekoľko metrov ďalej od obytnej budovy, cca JZ). Pravdepodobne zvyšky muriva tejto menšej stavby.
Tak, a to je nadnes všetko. :-) Najbližšie si podáme hrádok Csonkavár na kopci nad Kráľovským Chlmcom.
----
Fotografie : (C) Peter Molnár - august 2008
Použitá (a odporúčaná) literatúra :
Vallašek A., Slivka M.; Hrady a hrádky na východnom Slovensku; Východoslovenské vydavateľstvo 1990
Plaček M., Bóna M.; Encyklopédia slovenských hradov; Nakladatelství Libri Praha a Vydavateľstvo Slovart 2007
Autori obrázkov :
Pôdorys hrádku Kazimír - z knihy Hrady a hrádky na východnom Slovensku, upravil Peter Molnár (2009)
Použitá mapa : Turistická mapa č. 148 - Zemplínske vrchy / Latorická rovina; 1. vydanie; VKÚ Harmanec 1998
Odporúčané webstránky :
http://www.hrady.sk/kazimir.php - Hrádok Kazimír v databáze hradov.sk
http://www.zamky.sk/hradky/kazimir-hradok - Hrádok Kazimír v databáze zamkov.sk
http://www.kazimir.ocu.sk/ - web obce Kazimír (zatiaľ tam toho ešte veľa nie je, len hrubá kostra a základné údaje o samospráve)
