POLOHA A TURISTICKÉ INFO
Veľký Kamenec leží v južnej časti Východoslovenskej nížiny, v nadmorskej výške okolo 122 m, čiastočne na juhozápadnom úpätí rozľahlého vrchu Tarbucka. Približne v strede obce sa prudko dohora týči zvláštny izolovaný vŕšok, ktorý z južnej strany lemuje súvislé skalné bralo. Na ňom sa zachovali ruiny hradu Kamenec, po maďarsky nazývaného Kövesd a nárečovo-slovensky Kevešd.
Hrad Kamenec nájdete aj na Google Maps.
HISTÓRIA
O pôvode Kamenca sa odhaduje, že bol postavený z kráľovskej iniciatívy ako obvyklý strážny hrad niekedy v druhej polovici 13. storočia. Prvá písomná správa o tomto menšom strážnom hrade je až z roku 1323. Vznikla pri deľbe hradu medzi jeho spoluvlastníkov, šľachticov Šóšovcov (Sósovcov) zo Sóváru (Šóváru, Soľnohradu), a šľachticov zo Stredy nad Bodrogom. Hrad bol aj neskôr spoluvlastníctvom uvedených vetiev šľachticov z rodu Ákoš, čo viedlo k nedorozumeniam a sporom pri jeho údržbe a užívaní. To spôsobilo, že hrad (najmä veža a palác) bol okolo roku 1438 opustený. Okolo roku 1458 sa na Zemplíne zdržiavali bratrícki kapitáni Ján Talafús a Peter Aksamit. Kamenec bol v tom čase v ich rukách a slúžil jednej z ich miestnych posádok na juhu Zemplínskej stolice. Kráľovskí spojenci, ktorých viedol hornouhorský kapitán Štefan z Rozhanoviec, sa v období okolo turíčnych sviatkov stretli s bratríkmi v bitke pri neďalekom kráľovskom meste Sárospataku (Blatnom Potoku), na území dnešného Maďarska. Bratricke vojská utrpeli ťažkú porážku, údajne tu zahynul i samotný Peter Aksamit. Hrad sa do rúk uhorskej koruny vrátil až v nasledujúcom roku 1459, kedy ho vydobylo naspäť vojsko kráľa Mateja I. Huňadyho (Korvína). V rukách pôvodných majiteľov ostal hrad až do jeho zániku v roku 1673, keď ho zničili cisárske vojská.
Matej Bel v časti svojho veľkého geograficko-faktografického diela Notície..., ktorá je venovaná Zemplínskej župe, spomína pri opise Veľkého Kamenca vo vtedajšej dobe (30.-40. roky 18. storočia) aj tieto postrehy ohľadom hradu a jeho celkového stavu : „Zastrešenie je už obnažené, ale múry sú doteraz zdravé.“ Alebo : „...pred 50 rokmi začal chátrať vzhľadom na neutešené časy. Inakšie to bola pevná stavba s vysokými a hrubými múrmi, s pohodlnými komnatami, postavená vo štvoruholníkovej forme. Uprostred sa nachádza veľmi hlboká studňa. Vodu má príjemnej chuti.“
POPIS HRADU, JEHO VÝVOJA A STAVEBNÝCH ÚPRAV
Terajšia podoba Kamenca poukazuje na jeho tri priestorové časti : Horný a dolný hrad a predhradie.
Horný hrad mal podobu nepravidelného oválneho trojuholníka, pričom jeho východná hradbová línia sleduje samotné skalné bralo, na ktorom hrad stojí. Jeho jadrom bola pravdepodobne hranatá veža, ktorá bola na južnom skalnom brale a hrotom bola obrátená k smeru prístupu. V blízkosti veže sa nachádzala do skaly vytesaná cisterna (nádrž na vodu alebo studňa) s rozmermi 3 x 3,4 m, ktorá je dnes už takmer úplne zasypaná. Typologicky sa dá celý Kamenec zaradiť medzi hrady s tzv. plášťovou konštrukciou (t.j. vonkajšie steny hradných budov slúžia zároveň ako hradby). Z prístupnejšej západnej strany bol chránený valom a priekopou.
Z dolného hradu, ktorý bol pripojený k staršiemu gotickému valu horného hradu, sa v severovýchodnom nároží zachoval zvyšok muriva okrúhlej bašty. Na okraji plošiny dolného hradu možno dnes už iba predpokladať existenciu hradbového múru.
Predhradie sa začínalo v priestore dnešného neskorobarokového kostola - severne od jadra hradu. V záhrade jedného z najbližších rodinných domov sa dodnes zachovalo 1 m vysoké murivo s hranatou polootvorenou baštou. Ďalšie pokračovanie múru sa bez hĺbkového výskumu už nedá zistiť, pretože ho v priebehu minulých desaťročí postupne rozobrali miestni stavebníci.
Hrad prešiel v druhej polovici 15. a v 16. storočí veľkými stavebnými úpravami, takže stavebnú podobu pôvodného jadra je veľmi ťažko rozpoznať, i keď ho neskoršie prestavby rešpektovali. V priestore horného hradu sa zachovala časť muriva pôvodne okrúhleho nárožia, ku ktorému je dodatočne pristavaný pilier z mohutných kvádrov s piatimi opracovanými fragmentmi pochádzajúcimi z pôvodnej zástavby. Na nich spočíval zvyšok ostenia zo vstupnej brány. Na južnej strane sa zachovala polygonálna bašta, ktorá zároveň plnila funkciu hlavnej obrannej a obytnej veže hradu. Na východnej strane má 240 cm široké murivo, na južnej a západnej strane dosahuje šírku 200 cm. Budova bola štvorpodlažná, s tromi úrovňami delových renesančných strieľní, z ktorých horné sú združené a po barokovej úprave boli zvnútra zamurované. Na prvom poschodí sa zachovala jedna špaletová strieľňa a na druhom štyri. V nárožnej miestnosti na druhom poschodí je zvyšok tehlového kozuba, pravdepodobne zo 16. storočia.
Hrad Kamenec bol pravidelne stavebne udržiavaný a ako prechodné sídlo slúžil jeho vlastníkom aj v nasledujúcich storočiach. Svoj účel plnil do roku 1673, kedy ho zdemolovalo cisárske vojsko. Zrúcanina hradu Kamenec stojí doteraz, aj keď niektoré jej časti patria medzi najrýchlejšie zanikajúce v rámci architektonických pamiatok zemplínskeho regiónu. Budúci výskum snáď spresní nielen vývojové etapy hradu, ale aj začiatok jeho výstavby.
Dnešná fototúra po hrade bude trochu iná, ako tie predošlé. Na Kamenci sa zachovali v podstate len tri významnejšie stavby - hradný palác s veľkou južnou vežou-baštou, malá západná bašta a väčšia polygonálna severná bašta. Riadne miestnosti so štyrmi stenami na hrade už vôbec neexistujú, takže nie je toho veľa na prezeranie... len niekoľko skromných torz... Budeme si musieť vystačiť s nimi, a tak namiesto záberov na rôzne detaily uvidíte dnes panoramitickejšie ladené fotky. (Dúfam, že sa budú páčiť - môžete ma v diskusii upozorniť na slabšie kusy a ja ich odstránim.) Poďme na hrad ! :-)
Celkový pohľad na Kamenec z východnej strany kopca :
Z tejto strany hore nelezte, ešte by ste sa dokaličili...
A z južnej strany už vôbec nie, pokiaľ nie ste obdivovateľom hladkých skalných brál pokrytých pestrofarebným machom...
Stačí ešte trochu obísť vŕšok a dostanete sa na jeho menej strmú časť, kde sa už dá bez problémov prechádzať - a hľadieť na odhodlane sa týčiacu vežu paláca :
Túto fotku mám asi najradšej, hrad tu pôsobí podstatne severskejšie, skoro ako pevnosti v Škandinávii a Škótsku... ;-)
Zblízka pôsobí táto "vežobašta" ešte majestátnejšie...
...postavená priamo na holom skalnom brale...
Záber z tohto uhla sa pri Kamenci stal už akýmsi klišé. Mnohí ľudia ho najradšej fotia práve z tohto konkrétneho miesta.
Zo západnej strany je kopec omnoho schodnejší...
...že ?
Najprv si prezrieme skromné ruiny západnej bašty...
Z okna je fajn výhľad na rímskokatolícky barokový kostol zasvätený Panne Márii :
Približne na rovnakom mieste stál aj jeho stredoveký predchodca, o ktorom vieme len toľko, že bol malý a ešte ani koncom 15. storočia nemal vežu.
Jadro hradu...
...rozmerná hradná studňa, vysekaná hlboko do skalného podložia...
Výhľad na východ...
...a juhozápad...
Veža hradného paláca zvnútra :
Obytné priestory hrandého paláca :
Na Kamenci sa so železnou pravidelnosťou podpisuje nemilosrdný zub času. Vidíte ten silne vyčnievajúci kus muriva, ktorý kedysi tvoril jednu zo stien na poschodí ? Tiahne sa cez neho výrazná trhlina, všakže ? V blízkej budúcnosti by sa celý ten úsek mohol zrútiť... Hm, blízkej. Táto fotka má už dva roky, je ešte z októbra 2006. Inkriminované miesto sa už zrútilo. Ešte v tú zimu, ani nie štvťroka potom, čo som spravil tento záber. Nikomu sa našťastie nič nestalo. Je však škoda, že sa už beztak ohlodaná zrúcanina naďalej zmenšuje. Trvá to síce roky, ale za dve storočia bude možno celý hrad naveky fuč... Na druhej strane, je dobré, že tá časť spadla, lebo by ju už asi ani nešlo podoprieť, zakonzervovať, či inak opraviť...
Hm, aj hradný palác sa k vám občas môže otočiť chrbtom... ;-)
Pomaly ale isto dokončíme prechádzku po Kamenci obhliadkou severnej bašty, ktorá kedysi tvorila najdôležitejší obranný bod pre tento úsek hradieb a už neexistujúcu hornú bránu hradu :
Nemohol som si odpustiť tento mierne "horolezecký" záber spoza skál... :-P :-D
Táto fotka mi z nejakého dôvodu evokuje ázijské zrúcaniny - napr. ruiny nejakej buddhistickej stúpy alebo modlitebne...
A je to za nami. Prešli sme 5 najväčších hradov na slovenskej strane historického regiónu Zemplín.
Ale tento seriál nimi rozhodne nekončí... Odteraz budeme putovať za podstatne menšími, ale nemenej zaujímavými šľachtickými hrádkami, "vodnými hradmi" a strážnymi pevnôstkami... Máte sa na čo tešiť... Je ich známych vyše 20 a väčšina ešte existuje v takej či onakej forme. :-)
Plánujem aj reportáž o 1 alebo 2 hradoch na maďarskej strane, takže s článkami o hradoch sa ešte tak skoro nerozlúčim.
----
Fotografie : (C) Peter Molnár - október 2006
Použitá (a odporúčaná) literatúra :
Vallašek A., Slivka M.; Hrady a hrádky na východnom Slovensku; Východoslovenské vydavateľstvo 1990
Slámka M. a kol.; Kamenní strážcovia II.; Vydavateľstvo Slovenský skauting Bratislava 2006
Plaček M., Bóna M.; Encyklopédia slovenských hradov; Nakladatelství Libri Praha a Vydavateľstvo Slovart 2007
Autori obrázkov :
Pôdorys hradu Kamenec - z knihy Hrady a hrádky na východnom Slovensku, upravil Peter Molnár (2008)
Pohľadnica Veľkého Kamenca zo začiatku 20. storočia - nájdená na http://varwebaruhaz.blogter.hu/?post_id=234996. Pokiaľ o nej viete čokoľvek bližšie, dajte mi vedieť (len tak pre poriadok ;-) ).
Použitá mapa : Turistická mapa č. 148 - Zemplínske vrchy / Latorická rovina; 1. vydanie; VKÚ Harmanec 1999
Odporúčané webstránky :
http://www.hrady.sk/velky-kamenec.php - Hrad Kamenec v databáze hradov.sk
http://www.zamky.sk/hrady-a-zamky/velky-kamenec-hrad - Hrad Kamenec v databáze zamkov.sk
