POLOHA A TURISTICKÉ INFO
Obec Vinné sa nachádza na severnom okraji Východoslovenskej nížiny, na južnom úpätí Vihorlatských vrchov, severovýchodne od okresného mesta Michalovce. Viniansky hrad leží na vrchole homoľovitého kopca s pomerne ľahko prístupnými svahmi (nadm. výška 325 m n. m.). Jednoduchší a mierne dlhší je výstup smerom od Vinného po modrej a žltej značke. Kratší, strmší a o čosi ťažšie schodný variant predstavuje chodník po žltej značke z neďalekej Trnavy pri Laborci.
Viniansky hrad nájdete aj na Google Maps.
HISTÓRIA
Prvá písomná správa o dedine Vinné pochádza z rokov 1249 („Wynna“) a 1258 (Vinná). Patrila najstaršej šľachtickej rodine z Michaloviec - Nagymihályiovcom - a neskôr ich mladšej vetve, Sztárajovcom. Jedným z opevnených sídiel šľachticov z Michaloviec bol i hrad nad obcou Vinné.
V oblasti Horného Zemplína vystupujú v ranom stredoveku do popredia dve významné centrá - Michalovce a Tibava. V 12. storočí sa pôvodné kráľovské územie stalo šľachtickým majetkom bána Apu a bližšie neznámeho Tybu. V 13. storočí sa obidve majetkové územia kúpou a dedením sústredili v rukách pánov z Michaloviec. Predok michalovských magnátov Jakov pochádzal z rodu Kayon zo Satmárska (v dnešnom Rumuunsku). Za manželku si vzal Katarínu, dcéru miestneho veľmoža Petra. Mali dvoch synov - Ondreja a Jakova. Už v roku 1275 bol Ondrej zemplínskym županom a Jakov užským. Rozsiahly rodinný majetok sa v roku 1335 delil medzi Jakovových synov a o rok už medzi obidvoma rodinami.
Prvá priama písomná správa o hrade pochádza až z roku 1335. Nepriamo (bez uvedenia mena) sa však spomína už v roku 1312, kedy ho napadli a poškodili Omodejovci. Musel vtedy už zjavne existovať. Postavený bol pravdepodobne v tretej štvrtine 13. storočia, najneskôr na prelome 13.-14. storočia. Za bojov Mateja Korvína s poľským kráľom Kazimírom IV. na severnom Zemplíne v roku 1466 bol značne poškodený. Obnovený hrad napadlo a vypálilo v roku 1594 cisárske vojsko. Prestavaný hrad naďalej slúžil rodine Sztárajovcov. Po potlačení protihabsburského povstania, v čase, keď už rodina sídlila v pohodlnejších kaštieľoch, ho dal cisár začiatkom 18. storočia zbúrať. To znamenalo jeho definitívny zánik.
Svojráznou kapitolkou v dejinách hradu je fakt, že v tesnej blízkosti hradného vrchu prechádzala hranica jedntlivých stolíc (žúp). Viniansky hrad sa vďaka svojej západnejšej polohe nachádzal ešte na území Zemplínskej stolice (župy), no dedina Vinné už patrila do Užskej stolice (župy)...
POPIS HRADU, JEHO STAVEBNÉHO VÝVOJA A ÚPRAV
Viniansky hrad bol obohnaný obvodovým plášťovým opevnením, ktoré bolo v primere široké 120 cm. Výstavbu plášťového obvodového opevnenia môžeme pokladať za prvú stavebnú etapu pri realizácii hradného komplexu.
V interiéri aj exteriéri hradu v priebehu jeho histórie postupne pribúdali jednotlivé budovy, ktoré sú k obvodovému opevneniu pristavané na škáru. Tak je postavený aj hlavný objekt, trojpriestorový a jednoposchodový hradný palác s rozmermi 13 x 7 m, do ktorého sa vchádza z nádvoria. Spolu s ním bola v prvej etape výstavby vytvorená aj masívna hlavná veža na severno-severovýchodnom úseku hradieb, ktorá sa v neskorších listinách spomína ako magna turris.
V listine z roku 1335, keď sa delí pôvodný majetok, sa uvádza i stručný opis hradu. Obsahoval vtedy : dve veže, jeden palác, jednu starú bránu (antiqua porta), kaplnku zasvätenú sv. Margite a jeden dom. V stavebnej etape, ktorá sa musela realizovať pred rokom 1335, vznikol obytný dom, kaplnka a dodatočne postavená veža severozápadne od pôvodného vstupu, ktorá mala posilniť obranyschopnosť vstupnej časti. Žiaľ, bez hĺbkového výskumu lokality nebolo zatiaľ možné presne identifikovať akékoľvek ďalšie stavebné etapy.
Druhý opis hradného inventára pochádza z roku 1449, keď sa majetky opätovne delili. Vtedy tu bol jeden palác, temnica (carcer), dve veže (väčšia magna turris mala vtedy vlastnú pivnicu a štyri poschodia) a dva domy. V súvislosti so spomínanými domami v areáli hradu stojí za zmienku nasledovná citácia z knihy Rytier a jeho kráľ od Daniely Dvořákovej : "O nepohodlí hradov vypovedajú aj písomné pramene, jedným z nich je sťažnosť šľachticov z Michaloviec v roku 1386 na príbuzných, že im zabránili preniesť svoje hotové domy z dediny na hrad, kde ich potrebovali na svoje osobitné sídlo a telesnú ochranu (pro residencia speciali et tuitione corporum ipsorum)."
Určitou kuriozitou v rámci stavebných dejín hradu bola neochota Stárajovcov modernizovať jeho opevnenia pre potreby novej doby. Nenájdete na ňom žiadne renesančné alebo barokové typy bášt alebo hradieb, upravených pre znášanie neustále narastajúcej účinnosti delostrelectva. Pre Stárajovcov bol asi zvyk železnou košeľou, a tak hrad z hľadiska fortifikácií nijak výrazne nemenil svoju podobu od 15. storočia až do svojho zániku na začiatku 18. storočia (!). Niet potom divu, že bol v priebehu tohto obdobia až trikrát úspešne dobytý s minimálnym nasadením útočnej sily. Stárajovci sa však nechceli nechať poučiť, a tak hrad zakaždým len opravili a skopírovali jeho predošlú podobu, ktorá sa u nich skrátka ujala. Či to bolo z tvrdohlavej nostalgie alebo lenivosti odskúšať novoty, sa už asi nikdy nedozvieme...
Vydajme sa teda na Viniansky hrad...
Neďaleko veľkej lúky pod hradným vrchom odbočuje z poľnej cesty menší chodník, ktorý vás zavedie k studničke s pitnou vodou.
Pod hradným kopcom sa okrem viníc a záhradkárskych chatiek nájde miesto aj pre oboru s koníkmi... :-)
Krajina pod hradným kopcom je rozhodne malebná :
V pozadí vidieť Senderov vrch a dedinu Vinné s jej pôvodne ranogotickým kostolom z 13. storočia :
Vinohradníctvo tu má dlhú tradíciu, Vinné sa už v záznamoch z 13. storočia uvádza ako Vinna / Wynna. Obec a jej okolie sú jedným z najstarších centier vinohradníctva v celom zemplínskom regióne, s neprerušnenou kontinuitou 700 - 800 rokov.
Začína výstup na hradný vrch :
Tajomný bútľavý strom ako zo stereotypnej rozprávky... :-)
Ocitli sme sa pod východnými stenami hradného paláca, skutočnej pýchy tohto hradu a rodu Stárajovcov (kým nepresedlali na pohodlnejší michalovský kaštieľ)...
A tu už vystupujeme hore popri jeho severnej stene... Veľká obdĺžníkovitá kaverna v strede fotky patrí úzkej obrannej bašte, ktorá bola pristavaná k vonkajšej stene paláca a hradieb.
Prosím, hradný palác Vinianskeho hradu :
Ako prvú časť rozsiahleho hradného paláca si bližšie prezrieme túto malú vežičku orientovanú na nádvorie. Ako jedna z mála slovenských zrúcanín v sebe ukrýva pomerne dobre zachované pozostatky točitých schodov :
Zo samotných schodov a ich stredového oporného piliera sa do dnešných dní zachovala len ich najspodnejšia časť...
Všimnite si pevné kamenné podpery niekdajšieho schodiska, zabudované do stien :
Tak, a teraz prišiel rad na staré obľúbené obytné miestnosti paláca. Tadá - zoznámte sa s hlavnou sálou :
Hlavná sála má ako jediná úplne zachovaný strop, tvorený kvalitnou valenou klenbou.
Výrazným stavebným prvkom miestnosti je napoly zaniknutý kozub s komínom :
Z hlavnej sály je možné vojsť do jej prístavby, malej vonkajšej bašty, ktorú sme videli zvonka pri príchode :
Prežívajúci zvyšok pôvodného trámu, ktorý vyzerá, akoby skamenel...
Naspäť do obytných miestností. Vstupujeme do strednej sály, u ktorej už takmer úplne zanikol niekdajší strop :
A odtiaľ sa po tomto zníženom múriku vyšplháme hore na poschodie :
Týmto oknom sa vraj Stárajovci pokúšali spraviť dieru do sveta... ;-)))
Pohľad na masívnu hlavnú vežu hradu (magna turris) a jej prístavby, brániace celú severnú časť hradu. O chvíľu sa na ne pozrieme bližšie.
Zatiaľ dokončíme prehliadku poschodia. Vidíte ten dobre zachovaný výklenok celkom naľavo ? To je asi najpravdepodobnejšia poloha kaplnky sv. Margity, ktorú sme spomínali ako dôležitú súčasť paláca. Je to však len tip, keďže sa nám o jej presnom umiestnení zachovalo minimum údajov.
Ech, tu mi vošiel do záberu prst. :-P Objekt v strede je horná časť schodiskovej vežičky.
Akýsi výklenok...
A znova pár fešných okien...
...aj s výhľadom na Šíravu :
V malej sále toho veľa neuvidíte, za pozornosť stojí akurát vchod a valená klenba :
Okrem obytných častí sa v Stárajovskom paláci zachovalo aj pár hospodárskych miestností.
Do pivnice by sa vliezť dalo, ale neodporúčam to kvôli zníženému stropu :
Nadzemné skladištia a kuchyňa sa nachádzali v prízemnej štvorcovej prístavbe paláca :
Určite ste si už na viacerých fotkách všimli, že Viniansky hrad je pomerne obľúbený u sprejerov. Populárny pre zanechávanie podpisov bol zjavne už v roku 1897 - farebné spreje ešte neboli vynájdené, a tak sa návštevníci "podpísali" dlátom a kladivkom. ;-)
Tak, to bol hradný palác. Teraz vás pozývam k hlavnej veži :
Palác odtiaľ nevyzerá najhoršie, nebyť buriny...
Z múroch veže naďalej vyčnievajú práchnivé, no inak pekne zachovalé trámy...
Výklenok pre obrancov je vo výbornom stave a výhľad zo strielní stojí za to :
Z väčšiny prístavieb veže ostali už len chatrné zvyšky :
Z ich okraja dole na zem je to úctyhodných pár metrov :
Zídeme dole a pozrieme si vežu aj z jej vonkajšej strany. Ak chcete túto stenu zlaniť... O.K., neodporúčam, ale môžete to skúsiť... ;-D Ja to celé radšej obídem po obvode.
To svojské zátišie s mŕtvymi stromami z nej robí ilustráciu ako z hororového románu 19. storočia... :-)
Obídeme bývalé hradné múry po obvode, a na veľmi zarastenej západnej strane nájdeme neveľké ruiny hradnej brány :
Posledným úsekom opevnení, ktoré navštívime, je južná a západná strana. V neskorších érach k nej bolozjavne pristavané menšie obytné krídlo, ktoré utvorilo "malý palác" :
Druhý koniec má nižšie murivo, ktoré po pár metroch zaniká a otvára tak úžasné výhľady na juh, smerom k Zemplínskej Šírave :
No, a to je nadnes skutočne všetko. Štvrtý z hradov "Veľkej zemplínskej päťky" máme za sebou.
Zamávajte Vinnému, zajtra vyrážame hlboko na juh... k hradu Kamenec...
Dobrú noc. ;-)
----
Fotografie : (C) Peter Molnár - september 2007
Použitá (a odporúčaná) literatúra :
Vallašek A., Slivka M.; Hrady a hrádky na východnom Slovensku; Východoslovenské vydavateľstvo 1990
Slámka M. a kol.; Kamenní strážcovia II.; Vydavateľstvo Slovenský skauting Bratislava 2006
Plaček M., Bóna M.; Encyklopédia slovenských hradov; Nakladatelství Libri Praha a Vydavateľstvo Slovart 2007
Dvořáková D.; Rytier a jeho kráľ; Vydavateľstvo Rak Budmerice 2003
Autori obrázkov :
Pôdorys hradu Vinné - z knihy Hrady a hrádky na východnom Slovensku, upravil Peter Molnár (2008)
Stará rytina hradu z 19. storočia - z knihy Kamenní strážcovia II.
Maľby hradu Vinné - autor : Thomas Ender
Použitá mapa : Turistická mapa č. 126 - Vihorlatské vrchy / Zemplínska Šírava; 4. vydanie; VKÚ Harmanec 2006
Odporúčané webstránky :
http://www.hrady.sk/vinne.php - Viniansky hrad v databáze hradov.sk
http://www.zamky.sk/hrady-a-zamky/vinne-hrad - Viniansky hrad v databáze zamkov.sk
http://www.vinne.sk/ - oficiálna stránka obce Vinné
http://www.zemplinske-hrady.sk/ - oficiálna stránka občianskeho združenia Zemplínsko-užská hradná cesta, pracujúceho na reštaurácii Vinianskeho hradu (ak chcete, pridajte aj vy pomocnú ruku !)
https://www.facebook.com/pages/Hrad-Vinn%C3%A9-The-Castle-of-Vinn%C3%A9/179729198710534 - oficiálna skupina Vinianskeho hradu na Facebooku
http://www.facebook.com/#!/group.php?gid=105712659460263 - skupina na Facebooku pre všetkých milovníkov zemplínskych hradov, hrádkov a fortifikačných pamiatok (členstvo je voľné a môžete tu zdieľať vaše fotografie a postrehy z hradov, ako aj rôzne relevantné odkazy k aktuálnemu dianiu na nich)
